Presne na začiatku odchodu z domu na autobus som mala tieto pocity. Nechcelo sa mi nikam, no vo vnútri som cítila tlak, že musím. Už v tej chvíli mi bolo jasné, že niečo sa bude diať. Rozkývala som totiž svojimi myšlienkami energiu, ktorá sa potrebovala niekde prejaviť a ukázať mi, ako presne svet a život v ňom fungujú v dôsledku mojich/našich myšlienok. Každý dôsledok má niekde svoju príčinu. A keby len ju! Za príčinou je ešte príčina príčiny...
Keďže pršalo, schovali sme sa všetci tí, ktorí plánovali nastúpiť do "môjho" autobusu pod striešku na opačnej strane cesty, ako stáva autobus. Bola to totiž jediná možnosť, ako sa ako-tak uchrániť pred dažďom, keď dáždnik nestačil. Videli sme však bez problémov na zastávku.
O chvíľu autobus prefrčal popri nás. Nezastavil, hoci slovo zastávka je od slova zastaviť, teda stáť. Aspoň okamih. A zastávka bola klasická, nie na znamenie. Vybehli sme spod striežky tak, aby nás šofér aspoň v jednom zo spätných zrkadiel videl. Nevidel.
V prvom momente sme sa rozhodli napísať na vedenie dopravnej spoločnosti. V tej chvíli som si ešte neuvedomovala vlastnú zodpovednosť za to, že nás šofér nechal na zastávke. Nebola som vo svojom strede, rozkývala ma realita.
Odpoveď od riaditeľa dopravnej spoločnosti ma dokonale uviedla do vlastnej zodpovednosti a s úsmevom som ju prijala. Podpísal list, v ktorom bolo napísané (skrátené citujem), ... že "autobus na zastávke spomalil a prešiel nízkou rýchlosťou cez zastávku a pokračoval ďalej. Vzhľadom na uvedené Vašu sťažnosť hodnotíme ako neopodstatnenú." Skutok sa teda nestal napriek tomu, že sa stal a cestujúci ostali v daždi na zastávke.
Pri čítaní listu od riaditeľa som si uvedomila vlastné pocity pri odchode na autobus a vlastnú zodpovednosť za situáciu. Mne sa nikam nechcelo, vesmír to zariadil. Ospravedlňujem sa všetkým cestujúcim, ktorí tam na zastávke ostali so mnou stáť. Prosím, odpusťte mi, odpúšťam aj sebe a ďakujem. Preberám zodpovednosť a uvedomujem som si súvislosti. Vďaka etikoterapii s Vladkom Červenákom mám totiž tieto súvislosti navnímané. Vďaka základom etikoterapie "deda" Ctibora H. Bezděka, zakladateľa etikoterapie, a škole etikoterapie Advaita si uvedomujem mnohé súvislosti a keď nie, život mi okamžite dá odpoveď.
Život je totiž ten najlepší skúšobný komisár. On nám dáva spätnú väzbu o nás a o tom, ako sme naozaj sami v sebe, ako sme úprimní vo svojom vnútri. A najmä to, že každá naša myšlienka je energia, ktorá sa nestráca alebo - všetko je v hlave, ako často počuť. Keď k hlave pripojíme srdce, život je o RAdosti, hre a úsmevných situáciách, ktoré docvaknú hneď alebo docvaknú :-)
Ešte ďalšia súvislosť mi napadla - skutok sa nestal, aj keď sa stal. Ako dole, tak hore. Ako hore, tak dole. Všetci sme rovnakí, všetci CELKOM AKO JA a teraz hľadaj príčinu príčiny, ako hovoríme na etikoterapii. Pokojne až do pravekej jaskyne.
