Nič závažné ani dôležité na ceste nebolo, šofér s prehľadom situáciu zvládol. Mňa však zaujala tabuľka nad predným sklom autobusu. Na modrom podklade biely nápis - NEBRZDÍM. Uf, odvážne predsavzatie. Najmä, keď za šoférom sedí v najnaplnenejšom momente štyridsaťdeväť ľudí a stáť môže až osemdesiatosem.
A začala som čítať ostatné tabuľky nad hlavou šoféra - Fajčenie môže ZABÍJAŤ. Fajčenie ZABÍJA. Obe tabuľky o zabíjaní hovorili v rôznych modifikáciach šestnásťkrát. Neprišiel som sa klaňať, ale VÍŤAZIŤ. Táto veta tam bola len jedenkrát, ale uvedomila som si, že kde sa víťazí, tam musí byť aj porazený. Kto ním môže byť v autobuse?
Na svojich kurzoch často hovorievam, že každá naša myšlienka je energia, ktorá sa nestráca. Každé naše slovo nesie v sebe energiu, ktorá sa nestráca. Po prečítaní všetkých tabuliek nad hlavou autobusového šoféra som si želala, aby sa ich energia rozpustila skôr, ako začne konať v reálnom živote.
