„Zle ste liečili," priliala do ohňa lekárka zo záchranky, keď ma odovzdávala na oddelení nemocnice. V tej chvíli som si želala len jedno - aby mi niekto pomohol, ale veľmi jasne som si uvedomovala, že na oddelení z môjho príchodu neboli nadšení.
Takže - najprv moje myšlienky: „Prosím, bože, nech mi pomôžu. Už nezvládam bolesti a vracanie. Viem, že je to blbé. Ani nie pred dvadsiatimi štyrmi hodinami ma z oddelenia prepustili a ja som znovu na príjme s rovnakými problémami. Ale veď som odchádzala domov nedoliečená. Aj som na vizite lekárom povedala, že sa so mnou točí svet, ale veľmi som sa tešila domov. Nenamietala som, keď takto rozhodli. Prečo sa teda mladá tak na mňa pozerá? Tiež bola na vizite pri mojej posteli.
Jáj, vyrobila som problém. Vrátila som sa. Vraj poisťovňa nemocnici moje liečenie nepreplatí. Keby ma vraj doviezla dcéra na svojom aute, je situácia iná, ako keď ma priviezla sanitka. Dokonca s húkačkou. To je choré. Vlastne musí to byť choré, veď sme v nemocnici.
Lekárka sa na mňa díva cez prsty. Čo je v jej pohľade? Môže byť hocičo, teraz to nechcem riešiť. Prosím, nech mi pomôže. Čo mi to vraví? Vraj či netrpím hospitalizmom. To akože chcem byť dobrovoľne v nemocnici? Tá sa zbláznila! Ja a dobrovoľne pripútaná k infúziám? To nesedí, ale podozrenie v jej očiach nevymažem. Nech si ho má.
Teraz vytiahla na mňa psychiku. Vraj som priveľmi citlivá. Možno by som sa mala, podľa nej, poradiť s psychiatrom. Ešte - máte nejakú diétu? Žiadnu, som normálna vegetariánka. To som mala čo povedať! Už cítim, že jej otázky smerujú k mojej výžive. Či náhodou mi neškodí, že nejem mäso. Jasné, neškodí už viac ako dvadsať rokov. Práve teraz by sa mal prejaviť prechod z mäsožravca na vegetariánku? Blbosť.
Chvalabohu, izba. Medzi rozpichanými žilami na rukách sa našla jedna a do nej tečie infúzia. Vďaka, pani doktorka za pomoc, verím, že mi bude lepšie."
Čo si mohla myslieť lekárka: „Čo tá tu chce? Včera sa tvárila na vizite, že je všetko v poriadku a dnes ju privezie záchranka. Nejako sa jej nemocnica zapáčila. Žeby trpela hospitalizmom? Určite. Žije doma sama, a tak je jej príjemné, že v nemocnici jej nosíme pod nos stravu, lieky, že sa má s kým porozprávať, že konečne nie je sama. Zapáčilo sa jej v nemocnici, babe jednej. Hospitalizmus ako vyšitý.
Keby ju aspoň priviezol niekto z rodiny. Ale nie, ona si zavolá záchranku. Záchranku. Teraz nemôžeme evidovať jej liečbu ako pokračujúcu, ale potrebujem znovu urobiť vyšetrenia a najmä, poisťovňa nemocnici toto opakované liečenie nezaplatí. To bude musieť riešiť primár. Verím, že ja nebudem mať z toho žiadne problémy.
Ešte aj lekárka zo záchranky zahlási - vraj zle sme liečili! Čo to mám ja za deň? A to som si myslela, že víkendová služba bude pokojnejšia. Horkýže. Vraj sme zle liečili. Nech si to skúsi ona v takom frmole. Poslala by som všetkých na psychiatriu. Aj túto pacientku. Veď nemá dôvod byť v nepohode. Všetky výsledky boli včera dobré. Podľa mňa, ani dnes nebudú iné. Všetko v jej tele je OK, ale ona trpí. To je určite psychika. Navyše, tá žena je na môj vkus príliš zvedavá a urozprávaná."
Sestrička tieto slová približne v tejto forme hovorila, kým som sa ja spamätávala z bolestí: „Hmm, neviem, čo si myslieť. Žeby ste fakt trpeli hospitalizmom? Ale našej lekárke tá zo záchranky dala - vraj zle liečili. Skoro som neudržala úškrn, tak rýchlo mi šklblo kútikmi úst.
No čo už, aj tak si to odrobíme my sestričky. Infúzia sem, infúzia tam, dones lieky, odober krv, odvez na vyšetrenie, keď nie je poruke ošetrovateľ, prines jesť do izby. Full servis pre pacientov.
A vy ste, navyše, vegetariánka. Čo je to za diétu? Ako môžete na takej strave vydržať celé dni? Že už roky nejete mäso? Určite pracujete ľahko a ani ste nikdy ťažko nerobili. Jesť len oriešky, ovocie a zeleninu? Z toho jeden nevyžije. Keď sa na vás však pozerám, vyziabnutá nie ste :-) Nie, ja by som z toho nevyžila. Potrebujem poriadny rezeň, každý deň aké-také mäsko, len tak vládzem robiť. Vy určite nerobíte. (Ba veru, sestrička, moja zlatá, keď som sa vydala, musela som zvládnuť vidly a hnoj, podojiť kozu, sadnúť si za krosná, nosiť tehly na stavbu, narezať v sobotu s mužom sečku, štvrtiť spolu s ním veľké kláty dreva, potom klátiky aj narúbať. Och, to bola poriadne pracovná minulosť.)
Na druhej strane ale nie ste nepríjemná, nesekírujete nás - sestričky, za všetko ďakujete. Ako z nejakého filmu. Stále sa usmievate. Preto asi naša lekárka konštatuje hospitalizmus alebo, žeby ten úsmev súvisel s vašou stravou?"
Záver pobytu: Z nemocnice som odišla na vlastnú žiadosť. Keď som o odchod požiadala v jeden večer službukonajúcu lekárku, bola veľmi zlatá. S pochopením mi vypísala papiere a zažela šťastné dni. Ako v rozprávke.
