STAČÍ SI ZAŽELAŤ, VESMÍR SPLNÍ! Keďže už bola Žilina, na vymýšľance nebolo času. Podľa letmého pohľadu do cestovného poriadku sme zistili, že v Žiline prestupujeme do osobného vlaku, a tak sme v Žiline vystúpili z rýchlika s dvoma kuframi, jedným ruksakom a dvoma kabelami, osobák však nikde. Info sme chceli od sprievodkyne z rýchlika. Tá nám povedala, že "náš" rýchlik sa mení v Žiline na osobák, a tak sme z neho nemali vystupovať.
So všetkou batožinou teda návrat do posledného vozňa rýchliko-osobáku. Usadili sme sa v detskom vagóne so smiechom, že ja som mama a mladšia priateľka dcéra. Keď som si vyzula opuchnuté nohy z topánok, prišla zamestnankyňa železnice, že posledné vozne z rýchlika ostávajú v Žiline a do Liptovského Mikuláša idú iba prvé tri.
Manévre s batožinou sa zopakovali - teraz behom k prvým trom vozňom rýchliko-osobáku. Aby bola "sranda" väčšia, prvé tri vozne mali čísla 7, 8 a 9. Smiali sme sa, že naozaj si stačí niečo zaželať a vesmír želanie splní!!! My sme sa chceli prebrať z únavy, tak nám železnice zariadili nočné niekoľkonásobné vystupovanie a nastupovanie z vlaku. Ani stres sme nestihli mať.
Cestu sme už v pohode dávali v rychliko-osobáku s vyloženými nohami. Veď nás smiech a prestupovanie prebrali. Pokračovanie bolo na našej konečnej stanici.
PS:
1. Po vystúpení sme zistili, že náš vlak ZA - LM mal viac vozňov ako tri, takže sme mohli ostať aj v poslednom. Koľko ich naozaj bolo, sme pre smiech nezistili.
2. Taxikár, keď nás videl s toľkou batožinou a rozosmiate, nás privítal nejakými takýmito slovami: "Odkiaľ ste prileteli a kde máte metly?" Odpovede sa pre smiech nedočkal...
3. Usmievala som sa na celej ceste ešte aj v posteli - smiešna noc to bola, ale som vďačná, že sme všetko, čo sa nám dialo, vedeli s priateľkou na smiech obrátiť. Veď aj tak sa dá.
