Pri takmer deväťdesiattriročnej maminke som sa cítila ako dieťa napriek tomu, že som ju spolu s bratom na stretnutie sprevádzala a ona sa ma s dôverou počas programu držala za ruku. Bola to pre mňa posvätná chvíľka spolupatričnosti a spojenia s celým ženským rodom. Veľmi výrazne a v pokoji som si uvedomovala plynutie času - chvíľu dieťa, chvíľu pubertiačka, chvíľu, žena, chvíľu milenka, chvíľu mamina, chvíľu starká... Všetky premeny v jednom plynutí.
SENIORI
Hoci na stretnutí seniorov zaznievali slová vďaky, slová o múdrosti staroby, predsa sa viac drala na povrch akási nostalgia, že mladosť a roky sily sú preč. A pieseň Zahučali hory... potom prichádzali ľútosť aj slzičky v očiach, že po "ťažkom" živote s mozoľmi na rukách nastáva čas bezmocnosti, chorôb, samoty, osamelosti, odkázanosti na iných. Veľká téma o prijatí staroby, o zodpovednosti za svoj život, o radosti a pocite šťastia, ktoré si vieme či nevieme udržať v každom veku. Veľká téma o nás samých, o schopnosti hovoriť životu ÁNO. .
DETI
Škôlkári v Materskej škole Žirafka v Liptovskom Mikuláši si pre starých otcov a staré mamy pripravili pohyb. Najmenšie deťúrence spoločné Kolo,kolo mlynské a tvorivé dielne s výrobou ozdobnej tekvičky. A vôbec nerátali s tým, že by starí rodičia niečo z toho nezvládli.
Starší škôlkári tešili v radostnom speve a tanci."Hovorili" nám starkým o tom, akí sme v ich živote dôležití a koľko spoločných tajomstiev máme. Samozrejme, znovu nechýbali tvorivé dielničky - teraz s výrobou jesenného stromu na kartóne. A znovu na kolenách, a znovu na koberci, prípadne aj na malinkých stoličkách, ale v detskej i dospeláckej radosti, úsmevoch, v snahe byť "mocnou" a tvorivou bytosťou v každom veku
Cestou domov mi šlo v hlave to, aké je dôležité zachovať si až do konca života na Zemi radosť, úsmev, tvorivosť, hravosť a pokojne pokľaknúť aj na koberec, aby sme sa priblížili svojej veľkosti.
Ďakujem, Október - mesiac úcty k starším, za možnosť byť na oboch stranách spojenia DIEŤA - SENIOR a za schopnosť vybrať si.
