Zážitkové etikoterapeutické semináre sú aj pre mňa ako lektorku veľmi silné. Ich „otcom“ je môj priateľ, etikoterapeut Vladimír Červenák, a s ním som ich aj všetky absolvovala. Pamätám si, ako sme raz ráno po jogovom cvičení plávali v mori a on zahlásil: „Daj nohu, ťapneme si na spoluprácu.“ Tušila som, že etikoterapeutickú, lebo sme práve boli na zážitkovom seminári Do hlbín duše na Hvare a predpokladala som, že rozvíja v hlave niečo nové. Áno! ... a „predložil“ mi hneď v slanej vode svoje plány. Jeden sa týkal seminárov v Thajsku, druhý na Hvare, kde sme si už prvými pobytmi budovali „svoj domov“.
Thajsko sa otvorilo téme Ako správne žiť, aby sme mohli správne zomrieť, na Hvar pribudol ďalší seminár pod názvom Sám sebe lekárom. Thajsko je pre pokročilých žiakov etikoterapie, Hvar bol pre tých, ktorí sú etikoterapiou nepobozkaní, ale sa točia dookola v trápeniach, bolestiach, chorobách a sú nastavení riešiť príbehy svojho života inak. Z Hvaru sa seminár dostal na Moravu a už mal v Střílkach neďaleko Brna tejto jesene štvrté moravské pokračovanie.
Prostredie na oboch seminároch je výnimočné. Liečivo-krásne. Tejto jesene som sa teda vyžívala v kráse zámockého parku a záhrady Máhaprabudžího ášramu v Střílkach. Je nádherný. Zvlášť milujem tie rána, keď sa bosky môžem prebehnúť po sade, milujem v tichu objavovať zákutia v parku i záhrade, milujem čas zámocký. Tejto jesene bol mimoriadne krásny vo dne i pri večernom osvetlení. Ponúkam niekoľko pohľadov:
