No 29.máj 1953 sa zapísal do povedomia všetkých horolezcov. Hillary a Norgay vystúpili tam, kde sa iní pred nimi nedostali. Vrátili sa vyslabení, s omrzliny a tvárou vyšľahanou vetrom, ale ako hrdinovia. A hlavne ako živí. Nejde to však len tak, prídem a vystúpim . Chce to roky tréningu, skúšok a zapierania. Načrieť až na samé dno svojich síl. K expedícii sa pripájajú nosiči a Šerpovia, teda treba myslieť i na potreby a finančné zabezpečenie, týchto ľudí, nosiacich Ču-mu-lang-mu v srdci. a Šerpovia znamená v preklade východní ľudia Shar je po tibetsky východ a pa ľudia. Pochádzajú z východného Mongolska, vzdialeného 2000 kilometrov. Pracujú ako údolný nosiči, zdatnejší ako výškoví nosiči a najlepší z nich ako špičkoví horolezci. Výpravy sa chystajú postaviť 4 až 5 táborov. Z posledného sa však skupina mení na jednotlivcov, však so snahou pomôcť pokiaľ to len pôjde. Vedia do čoho idú , z rozprávania. Na južnej strane ich čaká ľadopád, patrí k najnebezpečnejším cestám výstupu a počasie, ktoré dokáže znemožniť vysnívaný sen. Teplota je hlboko v mínuse, silný vietor a mráz. Cítiť len presne naplánovaný čas a riedky vzduch . Potreba kyslíkových fliaš hrá svoju rolu, niesú povinné, ale treba sa poistiť. Dychové cvičenia si teraz každý vytvára sám. Vystupujú skupiny i jednotlivci. Vodcovia prosia Boha o silu doviesť ľudí na vrchol a potom späť do základného táboru v zdraví. Ako veľmi ho len prosia.. Kto zaostáva stráca šancu, tiež ten, čo sa nechá zvábiť výstupom, ktorý je evidentne nad jeho sily, či je dokonca ranený. Hore sa mu možno podarí vystúpiť, lenže cesta spať neexistuje. Každý už hrá za seba. Počuť preukrutnú radosť z výstupu, fotky a telefonáty letiace po svete, ZDOLALI SME STRECHU SVETA . Zdolali ? Nie, ešte nie.. Kyslík je obmedzený a cesta nadol je opantaná halucináciami, vyčerpaním a niekedy i príznakmi šialenstva z výšky. Krok za krokom je ťažší, svaly sú kamenné akoby ani nepracovali, myseľ je tiež vyčerpaná, a prsty na nohách znecitliveli. Mozog placho reaguje a nevie sa zorientovať. Počuť priateľov, ako rezignovali a poddávajú sa obrovi, ktorý nepozná zľutovanie. Ich zúfalý plač a prosby o pomoc. Tiché lúčenie s rodinami a tiež posledný výdych...Skonáva ďalší odvážlivec, ktorý v srdci nosil horu, horu ktorá má svoju poctu. Koľko sa len pripravoval a tešil, koľko úsilia ho stálo ubezpečiť rodinu o svojom návrate. Život sa rozhodol inak. No tí čo správne odhadli svoje sily a mali i šťastie sa vrátili. Rozprávali o každom kroku, výhľade, pocitoch, strachu, nočnej búrke a radosti z návratu.
Ču-mu-lang-ma, koľko životov potrebuješ na zasýtenie?
Nepál ti dal domov a ty sa stále sýtiš telami tých, čo chcú vidieť viac, ako len svoju odvahu a silu zvíťaziť. Z výšky 8 848 m im ukazuješ svet. Dávaš i berieš, lákaš i zavrhuješ. Zdolávajú ťa a ty si zato vyžiadaš daň. Ukážeš krasu, ale v zapätí zvoláš snehovú búrku, aby zahalila majestát. Počuješ plač, smiech i zúfalosť. Po prvý krát sa ťa pokúsil zdolať Wilson a to v roku 1934, žiaľ nedošiel. Jeho púť skončila pod Severným sedlom v predpokladanej výške 6400-6990 metrov.