Prichádza večer, ja som celá usmoklená z prvej lyžovačky. Nútil si ma stáť na lyžiach. Vlek ma povláčil a ja som bola viac na zemi, ako na lyžiach, ktoré si mi kúpil. Teraz mám 21 a som ti za to vďačná. Kúpalisko plné ľudí a detí čo čliapu a kričia. Vyfučal si mi koleso a povedal si nech plávam. Vzdorovito sa pozerám a odmietam poslúchať. Zobral si ma na ruky, a ako som sa trepala a snažila udržať sa s dychom, si ma pustil. Napila som sa vody a ponorila ku dnu,no ty si to znovu zopakoval, až kým som sa nenechala presvedčiť, že to sama dokážem. Ako som ťa vtedy nemala rada. Voda mi tiekla nosom. No teraz mám za sebou absolvovaný plavecký záchranársky kurz.
Večer si vytiahol starú premietačku a natiahol bielu plachtu na skriňu. Nasledovalo pásmo rozprávok. Potom sme sa hrali na skrývačku. Schovával si sa za záves, len ten ťa vedel poriadne ukryť, lebo si bol obrovský. Moja malá rúčka bola na tvojej veľkej dlani ako pečiatka. Robievali sme spolu zlotu, keď sme umývali riad, vždy sa niečo rozbilo. Naobliekal si ma a posadil do detskej sedačky a išli sme do hory. Po čase som kráčala za tebou a ty si ma viedol. Plašil si ma, keď som zaostávala, že na posledného skáče rys - zabralo... Ukazoval si mi chrobáky, jašterice a pomenovával si stromy. Poznala som každú lesnú cestičku, potok, lúku. A po čase som už ja hovorievala:
„No poď lebo skočí na teba rys “.
Pamätám si, ako sme si hádzali v obývačke loptu. Podarilo sa nám rozbiť sklenú vitrínu. Pribehla mama a už bolo pokarhanie. O zlých známkach si vedel prvý, potom si postupne pripravil maminu a ja som jej to za tvojej pomoci povedala. Prvý krát som piekla s tebou. No bola to hrúza, všade bordel, ako keby niečo explodovalo. Nepamätám si, čo to bolo, iba ten neporiadok. Keďže nemám brata tak bolo úplne bežné, že som robila aj chlapčenské roboty. Začala som mať rada autá a radšej som robila v záhrade ako v kuchyni.
Nikdy si mi nevaril sáčkové čaje, ale bylinkové. Sú to maličkosti ale práve tie ťa robia tým najlepším otcom. Keď mi niečo nechutilo tak som to nemusela jesť. Do ničoho sa ma nikdy nenútil. Nepoužíval si ma mňa „citové vydieranie“ čo si chcel, povedal si to priamo, do očí.
Aj teraz okolo mňa krúžiš a netušíš, že o tebe píšem. Pospevuješ si ako obyčajne. Stále vymýšľaš nejaké hlúposti, voláš ma Mušika a mne to nevadí. Psa voláš Logopéd, a keď som sa spýtala prečo, tak si ma prekvapil, vraj nevie rozprávať... Ani teraz ti nerobí problém obliecť sa do maminho kožucha a nasadiť si na hlavu klobúk, hlavne nech je sranda.
Nepatríš medzi otcov známych z politiky, firemných večierkov ani zo šoubiznisu. Si známy pre mňa a našu rodinu, priateľov a kolegov. Si človek, ktorého si vážim. Nie peniaze robia z človeka charakter, ono ten charakter si buduje každý sám a na svoje triko. Dcéry sú čarodejky,čo dokážu otcovi dokonale poblázniť hlavu. Zato keď sa náhodou nahneváš viem, že je zle. Dokážeme sa rozprávať o všetkom a stále ma rozosmievaš.
A ešte niečo k výchove od Morgensterna „Najlepšie výchovná metóda je obstarať dieťaťu dobrú matku.“ Je to pravda mamina je síce prísna, ale drží nás, ako sa hovorí na uzde.
Neviem, aké vzťahy sú medzi inými dcérami a otcami, ale hádam je nás viac a takejto príjemnej spoločnosti, spoločnosti ochrancu- otca...
