Ženy nikdy nepriťahoval aspoň nie také, o akých snil. S rastúcou čiastkou na jeho švajčiarskom konte rástol i jeho apetít po mladom ženskom tele. Už si ho mohol dovoliť.
Stará kantína dýcha minulosťou, chodieval sem ešte za čias, keď na stene visel len jeden odraz, dnes sú tu stovky. Na vysokej barovej stoličke sa pohojdávalo jeho dnešné sústo. Mladé a šťavnaté, no tento krát nemal chuť na telo, ale na dušu. Starý lišiak bol napriek všetkým okolnostiam presvedčený, že láska existuje. Veril, že i mladá žena dokáže milovať muža v jeho veku, bez ohľadu na jeho peniaze. Je sčítaný, inteligentný a hlavne úctivý. Nie ako dnešní muži, nevedia ženu povýšiť do stavu svojej kráľovnej. Chvíľu ju pozoroval.
„Nie je sama len v bare, ale i v živote.“ Povedal Jurimu, svojmu šoférovi.
„Jej očiam chýbala iskra, ktorú rozohráva láska, vidíš.“ Juri len pokrčil plecami.
Chcel si k nej prisadnúť, lenže výšková bariéra ho odradila. Požiadal barmana, aby jej nalial ešte raz to, čo pije. Otočila sa, hriva kučier zakrývala tmavé oči v ktorých sa odrážal muž asi okolo šesťdesiatky. Ale nie hocijaký, no elegán, ktorý jej ponúkal miesto oproti. Zdráhala sa, nechala sa požiadať ešte raz. Po chvíľke pristúpila a posadila sa. Toľkú úctivosť dávno nevidela, darmo stará škola. Ich slová sa pomaličky spriadali a nachádzali v sebe mnoho podobných vlastností a záľub, presakovala z nich sila ducha. Neboli to ako slová mužov, v jej veku. Nesnažil sa ju ohurovať a okato baliť, i keď mu sem-tam uniklo oko do jej bludného výstrihu. Konečne sa smiala. Vyzerali ako by sa poznali roky a nie pár, vtedy, bezcenných minút. Neuvedomili si čas. Len šofér s kaprími perami lapavo upozorňoval pána na nepodanie liečiv, ktoré mu lekári nabalili po každej prehliadke.
Museli sa rozlúčiť, odvoz neprijala, ale pozvanie na posedenie áno. Takto sa stretávali niekoľko týždňov. Častejšie jej začal ponúkať návštevu v jeho vile, odmietala. Hana nemala rodičov, žila u tety. No ten večer sa pohádali a nemala kam ísť. Ako správny gentleman jej ponúkol pomoc. Ubytoval ju v krásnej izbe dostatočne vzdialenej od tej jeho, aby sa vyhol prípadnému pokušeniu. Nemal deti, ani manželku, len milenky. Vtedy ich bral ako utešovateľky svojho sexuálneho apetítu. No Hana ho očarila. V jeho prítomnosti sa takmer stále smiala a zásadne odmietala dary so slovami: „Mňa si nemusíš kupovať.“
Poprial jej dobrú noc, lenže uhrančivý pohľad značil, že nechce byť sama. Postavila sa a pomaly k nemu pristúpila. Starec pocítil to, čo považoval už za dávno stratené. Veril si len vďaka modrej pilulke, ale teraz.. Možno láska k duši a nie len telesná príťažlivosť v ňom prebudila silu. No nechcel, aby dnes boli spolu. Necítil sa byť pripravený, duševne.
„Nie.“ Otočil sa a odišiel, lenže Hana ho nasledovala ako tieň.Obliekol sa do pyžama a zaliezol pod deku. Zrazu sa k nemu niečo pritislo. Boli to jej prsia plné a pevné, krása. Už sa jej nechcel vzdať. No bál sa jej dotýkať a bozkávať ju, ako sa dotýkal mileniek. No ona mu ukázala svoju lásku, ktorú spečatila bozkom.
„Prečo to robíš?“ Spýtal sa tichým hlasom.
„Lebo chcem..“ Usmiala sa.
„V tom bare som prišla o všetko, no zrazu si sa mi prihovoril a zmenil si ma. Dal si mi lásku , úctu, čas a pochopenie.“ Znovu sa usmiala, pohodila hlavou, a spustila zo seba kus šatstva, ktorý ju zahaľoval.
Po tomto vyznaní však stratil reč i zábrany. Milovali sa tak vášnivo, dráždivo a energicky, ako sa mu to v živote ešte nepodarilo. Jeho staré telo cítilo silu a vrchol, ktorým prešli bol neopísateľný. Rozprávali sa iba očami a rozumeli si, hladili sa a vdychovali si nový život.Ráno sa začalo krikom.
Juri vtrhol do zatemnenej izby „Pane, pane už viem, kto tá žena je."
„Ššššš, ticho lebo ju zobudíš!“
