Recepcia na nich dýchala ticho, len čo otvorili dvere. Rezervácia na meno ... sa potvrdila. Ako protihodnotu vyžiadala recepčná zaplatenie tohto luxusného potenia. Pred tým, ako vkĺzli do „jaskynnej parenice“ nasledovalo krátke poučenie od jaskynného bôžika v červenej veste. Ich telá sa na malý moment rozišli do mužskej a ženskej nory. Každý vchádzal svojimi sklenenými dverami. Provizórna šatňa a potom už len mokré peklo.
Vchádzala pomaly, a predsa voda štípala a ohrýzala jemnú pokožku. On sa už ceril spred usadenej vápencovej steny. Nesmelo si išla sadnúť oproti. Vodu mala na stehnách, ale prsia tú páľavu zatiaľ nepocítili. Až keď si sadla. Zvýskla a zahanbene sa usmiala, ako keby urobila niečo neprístojné. Jemu však táto voda pripadala akurát. Usmieval sa, aké diabolské a dráždivé. Dusná atmosféra sa stupňovala sama od seba. Každou minútou to bolo neznesiteľnejšie. Kvapky potu sa miešali s vyzrážanou parou. Na to, aby tu prežili, potrebovali vodu. Ľadovú, čo dravo naráža na rozpálené telá. Ponúkol jej vykúpenie v ľadovej sprche. Otočila sa chrbtom, aby jej prúd nezmyl decentné fresky nad očami. Prsty vplietla do dlhých vlasov a nechala sa vlhčiť a ochladzovať. Jemne pootvorené pery vysielali signál prvého náznaku vzrušenia. Voda chladila len kožu, v žilách jej už tiekla láva. Pery jej schli pri každom pohľade na jeho rozžeravené prsia. Do tohto dusna vliezol malý bôžik v červenej veste, usmial sa a zastavil čas. Potom zmizol za zasúvacími dverami.
V tejto veľkej jaskyni to nešlo. Čo čert nechcel, bola tu i malá. Do nej ju začal vábiť. Ako pavúk striehnuci na svoju nedobrovoľnú obeť. Lenže ona nechcela byť len obeťou, chcela byť zvodkyňou, čo ničí mužské telo a blázni hlavu. Dával jej prednosť a ticho šepkal „Dáma má vchádzať prvá do jaskyne, no šup..“ Potom sa pousmial, akú blbosť to povedal. Ticho a tma. Pomalinky vyliezla a posadila sa na travertín. Horela, hlava sa jej točila od tepla a spoločníka, čo sa pomaly ovíjal okolo jej pásu. Išiel na ňu s rozumom. Najprv vylúčil akúkoľvek pochybnosť. Áno, bola to žena. Bozkával ju, teplo ich dusilo. Zbavili sa figových listov. Kĺzal jej jazykom po tele.. Ona sa zakláňala a privierala oči. Snažila sa nahmatať jeho stehná. Rázne sa otočila a tvárou mu preleteli jej vlasy. Ako len voňala...Sadla si naňho a vtom sa stala jeho pavúkom. Viedla ho a nechala sa unášať. Hoci všetko vrelo a vzduch bol prepitý páľavou, jej bradavky boli pevné. Koža napnutá, nohy ovinuté okolo pásu.
Vtom sa už dotýkal dvoch stien. Jednej drsnej a suchej čo mu napomáhala udržať sa, a druhej vrelej a vlhkej čo mu podlamovala kolená. Dovolila mu, aby ukázal všetku silu, čo v ňom driemala. A ona zase vykričala všetko, čo presakovalo jej mysľou do hlasiviek. Hrýzla a útočila na jeho ušnicu. On ju zase odstrkoval, aby videl na tie pevné vrcholčeky. Keď ich čas zasa pohl, nastala chvíľa opustiť miestnosť. Malý bôžik ich zabalil do spoločnej deky. Ako prejav uznania, že niekto dokázal vydržať v pekle tak dlho a dokonca dobrovoľne zvýšiť teplotu, jej pobozkal ruku. Jemným našpúlením pier a pokyvkaním hlavy vzdal hold mužovi. Usmievali sa. V jeho pohľade sa zaiskrilo.
Všetci traja tam zrazu stáli a pozerali po sebe. Ponúkne sa sám, alebo ho zavolajú oni... Dovolí mu, aby aj on okúsil jej pery..? ©
