Čas kráľa

Už dračí spánok vkročil do komnát, starý kráľ skláňa hlavu plnú starostí.Duša sa dotkla tajomných vrát, zub času dravo hryzie do kostí.Vráskami zvraštené slnečné lúče, aj hory už ostarli v nemladej tvári.Do dverí viac nevkĺznu mosadzné kľúče, kráľovský život tu ovládli chmáry.Pohol sa čas a pamäť ostarla, peknú tvár preťali hlboké vráskykedysi silný kráľ zúfa si o barlách, a túži po pokoji nebeskej lásky.Zvyká si na ticho, pochmúrne steny, žena naň hľadí len z hĺbky obrazov.Majestát hlavy rokmi postriebrený, spútaný staroby tuhou reťazou.I veľký kráľ kráča cez kamenné more, hľadá v ňom svojich priateľov.A vtom zbadá anjelov v nebeskom chóre...Čas kráľa sa naplnil, vieme. Čaša žitia sa rozliala po cédrovom stole.Už ho aj vložili do lačnej zeme,a tak i on zdieľa kamenné more,skromné a nemé.