Kastrát lásky

Si spomienka, ktorú nedokážem stráviť,si tieň čo neuvládzem spáliť.Si osten tŕňa zapichnutý v päte,si gula točiaca sa v tomto svete.Si absurdita svojho bytia, si žiaľ, srdcom mojho žitia.Zmietaš moju myseľ vášnivú,a vytváraš v nej ilúziu klamlivú.Stále tu stojím v opojení tvojho hlasu,nevidím už v ničom sladkú spásu.Stal si sa drogou, prúdiacov v žile, i trpkou bolesťou búšiacov v tyle.Chcem stále cítiť tvoj dych na perách, chcem vedieť čo znamená nemať strach.Je tu vášeň, ktorá so mnou mece, no i temná smrť, držiaca ma, za ľavé plece. Som mŕtva! Život si mi bezcenne vzal, teraz sa vystatuješ, ako si sa z "úbožiačky" smial.Aj tak moje mŕtve oči hľadia v diaľ, a kto iný, ako ty, si v tej diali stál.