V utorok ráno, 6. januára 2026, Slovensko vstalo zo svojich postelí a myslelo si, že je Štedrý deň. Omyl! Na kalendári síce stálo Zjavenie Pána, ale štát im odkázal: „Makajte, plebs, hospodárska konsolidácia sa neurobí sama!“
Zatiaľ čo veriaci kráčali do práce namiesto do chrámov, naše politické celebrity si užívali „národnú obetu“ po svojom. Premiér Ján Mastný v Tatrách degustoval kaviár položený na horúcom kameni, aby vraj symbolizoval spojenie prírody a luxusu. Minister financií Rudo Krivýúčet zas odkázal národu, že „luxus sa musí konsolidovať“ – a preto vyrazil konsolidovať svoje konto na Bahamách. A predseda parlamentu, starý známy „Veľký Párok“, ktorý nikdy nič neprečíta, ale všetko podpíše, trávil deň v súkromnom wellness centre. „Národ nech si drží pôst,“ vyhlásil vo vírivke, zatiaľ čo mu servírovali šampanské v ľadovom vedre.
Deti v školách sa pýtali učiteľky: „A prečo nemáme sviatočnú večeru?“ A ona odvetila: „Lebo páni hore majú plné bruchá, a vy máte plné zošity. Tak je nastavený systém.“ Zamestnanci v továrňach si šepkali medzi sebou: „Načo veriť v tradíciu, keď je viac rešpektovaná karta VIP wellness ako duchovná pamäť?“
A tak sa pravoslávny Štedrý večer stal politickou fraškou. Nie sviatkom viery, ale sviatkom pokrytectva. Štátni páni si rozdávali sviatky ako lízatká: „Tento si necháme my, tento pošlite ľudu, ale iba ak zostane.“
Banánová republika sa tak ukázala v plnej sláve – bez banánov, bez sviečok, bez Štedrej večere. Zato s množstvom párov nových lyží v rukách ministrov a s bločkami, ktoré nikdy neuvidia finančnú políciu. Obyčajní ľudia dostali namiesto oddychu pracovnú smenu a namiesto duchovného pokoja ďalší účet za elektrinu.
Slovensko sa opäť raz ukázalo ako krajina, kde vládnu Mastní, Kriví a Párkoví – a kde obyčajný občan zatiaľ slávi sviatky v podnájme, pri treske v rožku a s prázdnou peňaženkou.
