Vláda Slovenskej republiky prišla so skutočne „fantastickým“ nápadom – dočasne, na celý jeden rok, nám zobrať pracovné voľno počas štátnych sviatkov.Áno, čítate správne. Predstavte si teda 1. január, po silvestrovskej noci, ako deň, keď ráno s rozospatými očami utekáte na autobus, aby ste stihli rannú špičku cestou do práce.
Samozrejme, patrí veľká vďaka ľuďom, ktorí nechodia „len“ na sviatky, ale celý rok pracujú v službách, ktoré sa zastaviť nedajú – policajtom, vojakom, lekárom, zdravotníckemu personálu, opatrovateľom v domovoch sociálnych služieb či sociálnym pracovníkom v zariadeniach, ako sú krízové centrá alebo domovy na polceste. Ich služba spoločnosti je neoceniteľná a dovolenku či voľno mnohokrát obetovať musia. Ale teraz sa vláda rozhodla pretvoriť ich výnimku na pravidlo pre všetkých.
Kto to bude naozaj cítiť?
Skúsme sa vrátiť späť k podstate veci. Na Nový rok si namiesto slávnostného obeda či rodinnej návštevy privstanete, aby ste išli do práce. Ale kto z vládnych predstaviteľov sa bude reálne riadiť týmto opatrením? Veríte, že niektorý minister, úradník v službách štátu, sa vzdá drahej lyžovačky v Alpách či exotickej dovolenky platenej z našich daní? Ich sa konsolidácia netýka.
Čo sa však zdôrazňujú, je údajná „ochrana“ 13. dôchodkov, ktoré vláda používa ako svoju výkladnú skriňu sociálnych opatrení. Realita je však iná: väčšina ľudí na Slovensku musí každý deň zápasiť o to, aby si udržala strechu nad hlavou a aby mala aspoň raz denne teplé jedlo. Štát im namiesto podpory teraz berie aj jediný vzácny čas – čas strávený s rodinou počas sviatkov.
Ľudia ako súčiastky štátneho stroja
Opäť sa potvrdzuje, že vláda vníma občanov len ako zdroj peňazí na udržanie neúmerne drahého a často neefektívneho štátneho aparátu. Vyberajú sa dane, šetrí sa vždy na obyčajných ľuďoch, a odmena? Neustále uťahovanie opaskov. Teraz dokonca aj na úkor jedného z najcennejších aspektov života – voľného času s najbližšími.
A čo my na to?
Otázka teda neznie, či sa nás to dotkne – odpoveď je jasná. Ide o to, či budeme len pasívne sledovať, ako vláda okliešťuje naše práva a komfort, alebo jej dáme nahlas najavo, že je načase začať robiť niečo pre všetkých občanov tejto krajiny, nielen pre úzku skupinu privilegovaných.
Aby sa nezabudlo: štát nie je majetkom politikov, ale spoločne nás všetkých.Prezident, premiéra vláda aj poslanci v parlamente sú tu pre nás a nie my pre nich.
A štátne sviatky nie sú len voľné dni – sú súčasťou národnej tradície a príležitostí spoločne si oddýchnuť. Ak nám vezmú aj tieto chvíle, čo bude nasledovať nabudúce?
