Síce sme sa aj s dedom dobre pobavili, ale tieto farby robia často problém aj dospelým. Už v puberte, keď som raz skombinovala zelenú s modrou ma upozornili, že tieto dve farby k sebe veľmi nepasujú. Že vraj: „Žeľena a modra šaľenemu dobra!“ Odvtedy som sa snažila tejto kombinácii farieb vyhnúť. Avšak často sa mi stáva, že tam kde ja vidím modrú, resp. tyrkysovú, môj priateľ vidí zelenú. Začneme sa dohadovať – modrá, zelená, modrá, zelená, príde tretia osoba – no jasné že modrá, príde štvrtá osoba - samozrejme zelená. Až napokon príde niekto piaty a múdro skonštatuje, že farba je modrozelená, prípadne ešte zelenomodrá :)
Kedysi to mali zrejme jednoduchšie. Starší ľudia nazývajú modrú nebovou, hnedú kávovou, červenú krvavou. Aj deti si to občas zjednodušia – zelená je trávičková, žltá je slniečková a dokonca jedno dievčatko prirovnalo bielu k bunkám :) To my dospelí to občas až príliš komplikujeme. Kolegyňa si objednala dáždnik z istého katalógu. Neskôr sa ten katalóg dostal aj ku mne a všimla som si jej meno poznačené pri dáždniku. Tak som sa jej pýtala, že či si objednala ten ružový dáždnik. „Aký ružový?“ spýtala sa nechápajúc. Potom jej to došlo: „Len mi nehovor, že je ružový! Taký nechcem, myslela som že je fialový!!!“ V skutočnosti tá farba bola niečo medzi. Ale kolegyňu sme museli ešte pol hodiny presviedčať o tom, že je jedno či sa niekomu vidí ružový, alebo fialový, hlavné je, že sa jej páči taký, aký je na obrázku. Nakoniec sa teda predsa len rozhodla, že objednávku nezruší :)
Včera sme maľovali kuchyňu. Biela sa nám už zunovala a bola už aj trochu fľakatá od kuchynských výparov. Tak sme šli s mamou kúpiť farbu do miestneho obchodu s rozličným tovarom, kde majú snáď všetko. Vedierka rôznych farieb boli poskladané jedno na druhom. Predstava žiadna. Tak sme začali vyberať. „A čo tá spodná?“ pýtam sa. „Horčicová?!?“ zhrozila sa mama. Tak teda nie. Žltá sa jej zdala zase veľmi krikľavá. Tak nám predavač postupne ukázal všetky farby od vrchu až po spodok. Z žltej sa napokon vykľula banánová a z horčicovej hrušková. „Hmmm, takže hrušková? Tak teda môže byť.“
Výrobca zrejme vedel aké finty na nás ženy platia a aj hrušková kuchyňa napokon vyzerala celkom dobre.
