Rešpekt, ktorý voči sebe deti zažijú zo strany dospelých a inštitúcií, je základom pre to, aby si v dospelosti vážili sami seba a rešpektovali druhých. Aj tých s inými názormi, či zvyklosťami.
V júni som spolu s kolegyňou Zuzanou navštívila Reykjavík, hlavné mesto Islandu. Moja študijná cesta bola zameraná na získanie informácií o tom, ako sa na Islande napĺňajú potreby detí a ich práva. To, čo ma okrem iného zaujalo, bolo prirodzené rešpektovanie a pomoc imigrantom začleniť sa do spoločnosti, ktorú zabezpečoval štát i mesto v spolupráci s mimovládnych sektorom. Na Islande tvoria imigranti, najviac z Poľska a pobalstských republík, 8,2 % populácie (16,6 % detí). Webstránka Reykjavíku obsahuje prepojenia na multikulturálnu radu, knižnicu, či informačné a servisné centrum pre imigrantov. A je aj v poľštine. Navštívila som štátne a mimovládne organizácie i samosprávu. Podpora imigrantov bola prirodzenou súčasťou našich debát.
Som presvedčená, že schopnosť prijímať rôznorodosť a napomáhať jej začleňovaniu do spoločnosti má svoje korene v detstve. Rodina je tým najdôležitejším prostredím. Škola je významom hneď za ňou, keďže deti v nej trávia veľkú časť svojho detstva. Nie to, čo sa v škole deti učia, ale najmä akým spôsobom získavajú vedomosti a zručnosti, aké vzťahy vládnu medzi spolužiakmi i žiakmi a dospelými, ako škola rozvíja individuálny potenciál každého jednotlivca formuje ich sebaúctu, kritické myslenie, rešpekt rôznorodosti i záujem o druhých. Svoj podiel na tom má i celkový prístup spoločnosti k deťom, ktorý rešpektuje individuálne potreby každého dieťaťa a napĺňa ich v záujme jeho blaha i práv v každej oblasti na celoštátnej i lokálnej úrovni.
Múdra spoločnosť totiž vie, že investovať do blaha detí, je tým najlepším rozhodnutím pre budúcnosť krajiny. Investície do prevencie znižujú budúce oveľa vyššie náklady na odstraňovanie dôsledkov zlých rozhodnutí, či zanedbaných aktivít. Island je krajinou, kde sa toto darí.
Školy sú pre všetky deti bez ohľadu na ich pôvod, sociálne postavenie, či zdravotný stav. Rodičia sú dôležitou súčasťou školského vzdelávania. Škola je povinná vytvoriť také prostredie, aby napĺňalo individuálne potreby každého dieťaťa. Dieťa nesmie v základnej škole prepadnúť.
Súčasťou vzdelávacieho systému sú aj súkromné školy, ktoré vytvárajú ďalšie možnosti na napĺňanie individuálnych potrieb detí. Patrí medzi ne napríklad Hjallaskóli so vzdelávacím modelom oslobodeným od rodových obmedzení.
Vzdelávanie je inkluzívne . V Reykjavíku je 650 detí so špeciálnymi potrebami vo všetkých školách. Väčšina detí je žiakmi bežných tried, v ktorých dostávajú individuálnu podporu. Bežné školy, ktoré integrujú deti s postihnutím, či so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, majú špeciálne programy a špeciálne školených zamestnancov. „Nijaké dieťa nemá jediného, vlastného asistenta. Chceme, aby sa nefixovalo na jedného človeka, ktorý by po čase mohol prebrať za dieťa niektoré úlohy, ktoré by inak zvládlo. V každej triede, na každom predmete funguje niekoľko asistentov a tí sa vždy o dieťa postarajú. Týmto podporujeme aj maximálnu samostatnosť dieťaťa a tiež pomoc zo strany spolužiakov,“ hovorí Elísabet Helga Pálmadóttir z Mestského úradu v Reykjavíku.
Dvesto eur na voľnočasové aktivity - voľno-časovým aktivitám detí a mladých ľudí venujú na Islande rovnakú pozornosť, ako školskému vzdelávaniu. Island preto prispieva každej rodine ročne na tieto aktivity pre jedno dieťa sumou 30 000 ISK (206 €).
Zachovať dieťa v rodine je prioritou - zákony na Islande zakazujú akékoľvek násilie na deťoch a kdekoľvek, a to i slovné násilie, či násilie v rodine. Každý obyvateľ má povinnosť hlásiť prípady násilia páchaného na deťoch, vrátane zanedbávania a zároveň má právo požiadať o anonymitu. Národná agentúra na ochranu detí zastrešuje nielen intervenčné ale i preventívne aktivity. Prioritou ochrany dieťaťa je, aby ostalo vo svojej rodine. Intervencie, ktoré riešia vážny problém dieťaťa, sa dejú v prirodzenom prostredí, kde sa pracuje s dieťaťom, príp. s celou rodinou.
Vyňatie z rodiny schvaľuje komisia - vyňatie dieťaťa z rodiny je krajnou možnosťou. V prípade, že je potrebné vyňať dieťa z rodiny okamžite, lebo je ohrozený jeho život, či zdravie, musí komisia do 14 dní rozhodnúť o ďalších krokoch, teda, či sa dieťa vráti domov alebo prípad pôjde pred súd. Na komisiu sa môžu tiež obrátiť rodičia so sťažnosťou. Až po rozhodnutí súdu môže byť dieťa odobrané, pričom sa tento proces musí zrealizovať v rámci jedného roka. Každý zo 100 sociálnych pracovníkov dohliada priemerne na 30 – 60 rodín.
Citlivé liečenie sexuálneho násilia - zariadením národnej agentúry je aj Domov pre deti (Barnahus), ktorý poskytuje deťom priateľský a mulitidisciplinárny prístup na riešenie problematiky sexuálne zneužívaných detí vo veku 3 ½ - 18 rokov. Otvorili ho v roku 1998 a od roku 2015 sa zameriava aj na domáce násilie. Poskytuje aj terénne služby po celej krajine.
Kampaň znížila počet liečební pre tínedžerov - pod Národnú agentúru na ochranu detí patrí aj Diagnostické a liečebné centrum pre deti od 13 do 18 rokov. Ide o drogovo závislých alebo deti s inými poruchami správania. Zostávajú tu najviac 2 týždne. Potom idú deti domov alebo do liečebných domov. Na Islande existujú 3 liečebné domy pre tínedžerov, pričom jeden plánujú v tomto roku zatvoriť. Znižovanie počtu liečebných zariadení je výsledkom projektu cieleného boja proti alkoholizmu mladých ľudí. Ten sa prioritne zameral na rodičov a na vysvetľovanie toho, že musia venovať viac pozornosti svojim deťom v tínedžerskom veku, keďže dovtedy sa deti od 13-14 rokov považovali za úplne samostatné.
Spolupráca s mimovládnymi organizáciami - preventívne aktivity proti násiliu na deťoch zabezpečuje Národná agentúra na ochranu detí aj v spolupráci s mimovládnymi organizáciami. Patrí medzi ne napríklad Blátt afrám, ktorá pôsobí v oblasti boja proti sexuálnemu zneužívaniu detí, či medzinárodná organizácia Save the children Iceland, ktorá sa v jednom zo svojich projektov dlhodobo venuje prevencii proti sexuálnemu zneužívaniu detí prostredníctvom aktivít pre deti od 4 rokov.
Kvalitná podpora detí s častými postihnutiami a chorobami. Pozitívom zdravotného a sociálneho systému Islandu je, že tieto deti nezostávajú v nemocniciach alebo iných inštitúciách. Systém podporuje to, aby boli doma vo svojom rodinnom prostredí. Rodiny dostávajú od štátu na výpomoc zdravotných pracovníkov aj osobných asistentov, ktorí pomáhajú s bežnými prácami v domácnosti 20-30 hodín týždenne. Získavajú aj príspevok zo sociálneho systému na starostlivosť o svoje deti, či na kúpu automobilu. Chýba však podpora liečby zriedkavých ochorení detí.
Deti majú vlastného ombudsmana - deti sú najzraniteľnejšou skupinou spoločnosti a preto musia mať v nej špeciálne postavenie. Zámerom úradu, ktorý vznikol v roku 1995, je zlepšovať práva a podmienky pre deti vo všetkých oblastiach spoločnosti, vrátane verejných rozhodnutí a legislatívy. Aktívne spolupracuje s mimovládnymi organizáciami. Verejná správa rešpektuje jeho odporúčania.
Muži na materskej dovolenke - materská dovolenka sa na Islande označuje ako rodičovská. V rámci jej 9-mesačného trvania po pôrode sa na nej môže po 3 mesiacoch vystriedať na ďalšie tri aj muž. Štát podporuje to, aby otcovia ostávali istý čas na rodičovskej dovolenke, nakoľko to upevňuje vzťahy v rodine, s deťmi, prehlbuje poznanie domácich prác a podobne. Tieto mesiace dostávajú 80% z platu.
Podrobnejšie sa tejto problematike venujem na blogu Nadácie pre deti Slovenska, preto ak Vás táto téma zaujala, a chceli by ste sa dozvedieť viac, navštívte aj http://blog.nds.sk/investicia-do-blaha-deti-je-tym-najlepsim-rozhodnutim-pre-buducnost-krajiny/
