Tak isto ho poziadal , aby pritvrdil. Pravdepodobne to malo na triku skupinový útek troch emigrujucich vedúcich činiteľov. A od vtedy Slovenské médiá nemohli informovať verejnosť o odchode bývalých politikov do exilu.
Okrem ineho v podobnom case Karibskej jadrovej krízy, kde mimochodom tak isto zohral ulohu aj Zorin, je bezpochyby jednou z najzaujímavejších oblastí štúdia medzinárodných vzťahov a to nie len z pohľadu jej mierového vyriešenia a hrozby jadrového konfliktu, ale najmä z pohľadu jej ďalších implikácií. Došlo totiž k tomu, že si USA a ZSSR urobili rozbor vzniknuvšej situácie a po závažných rozhodnutiach vcelku súhlasne dospeli k záveru, že vyhrotenie konfliktu by mohlo obom stranám priniesť viac rizík a strát ako eventuálneho úžitku.
Táto skutočnosť počas Kubánskej krízy išlo totiž o zlomový bod celej studenej vojny - mocnosti pochopili, že je prakticky úplne jedno kde a koľko nukleárnych hlavíc majú. Vtedy reálne hrozilo vypuknutie jadrovej vojny.
Kennedy prehovoril k americkej verejnosti a sovietskej vláde 22. októbra prostredníctvom televízneho prejavu. Potvrdil prítomnosť rakiet na Kube a oznámil námornú blokádu ako karanténnu zónu do vzdialenosti 500 námorných míľ (926 km) okolo kubánskeho pobrežia. Varoval, že armáda bude "pripravená na všetky možnosti" a odsúdil Sovietsky zväz za "klamstvo a lož”.
Prípad sa definitívne potvrdil 25. októbra na núdzovej schôdzi Bezpečnostnej rady OSN. Americký veľvyslanec Adlai Stevenson sa pokúsil vynútiť odpoveď od sovietskeho veľvyslanca Valeriána Zorina týkajúcu sa existencie zbraní . Po Zorinovom odmietnutí Stevenson ukázal fotografie z amerických výzvedných lietadiel, na ktorých boli viditeľné raketové sili na Kube.
28. októbra oznámili nariadenie odstránenia Sovietskych rakiet z Kuby.
Spokojnost odstránenia rakiet, prezident Kennedy20. novembra odvolal karanténu Kuby.
Podaktorí historici zastávajú názor, že Karibská raketová kríza ešte zvýšila sebavedomie amerických vojenských plánovačov, ktorí sa potom neváhali pustiť do rôznych vojenských podujatí.
