Proces uvedomenia si skutocnych kvalit, moze urcite vztahy rozbit a ine zasa povzniest na vyssiu uroven. Dvaja hladaju dusevny vztah k sebe navzajom, laska k dovrseniu potrebuje ducha a duch potrebuje lasku.
Clovek si povie plakal by som, ale nemam za cim.......... Myslel by som, ale nemam na koho... Nie je to tak, vzdy sa nieco najde, zacim moze plakat, alebo na niekoho si spomenie. Mnohi nenavidia inych nie preto,ze by im ini vadili.Nenavidia preto, lebo sa boja,ze ini im vezmu,co maju,ze obmedzia ich zivot,oberu ho o kvality,hodnoty,ktore maju. Zacnu nenavidiet. A Nenavist je ako vstupit do bahna, s ktorym sa moze clovek spoziatku zahravat, postupne sa vsak ponori coraz hlbsie, az nakoniec nemoze uniknut a sam sa zacne topit, az sa potopi vskutocnosti sam. Pricinou nenavisti je strach. Strach ma vela podob. Niekedy sa clovek boji tmy, ale boji sa aj nahlas povedat svoje pocity. Otvorit sa tomu druhemu z mnoho dovodov. Treba si uvedomit, ze moze sa bat sam seba, alebo aj o seba.
Proces uvedomenia si, ze seba sa bat nemusime seba a ani minulosti. Je potrebne si pamatat minulost, aby sme mohli zit pritomnost a zazit buducnost. Niekedy musime zacat od nuly. Je potrebne pocitovat volnost, to neznamena, ze sa vsetko vrati do starych kolaji, prave naopak. Znamena to, ze bod nula je ta spravna a jedina cesta, ako sa naucit zo svojich skusenosti, bez strachu robit pre seba tie spravne rozhodnutia, odstranit frustraciu zo svojho zivota, porozumiet a pochopit svoje emocie, ciny. Kazde nase ano a nie vytvara realitu naseho zivota.
Kvalita naseho zivota je priamo zavisla od nasich rozhodnuti. Nase rozhodnutia castokrat silno ovplyvnuje okolie, az tak ze si to neuvedomujeme. Vtedy sa staviame nie sami sebou a zabudame na to aky vskutku naozaj sme a co chceme my sami. Nie priamo vstupujeme do situacii, vztahov, partnerskych ci pracovnych, ktore pre nas nie su tie najvhodnejsie a spravne. Do situacii a vztahov, do ktorych takto nespravne vstupime, nas neuspokojuju, vycerpavaju, oslabuju a vedu k frustracii. A to, co je pre nas to spravne, zrazu nema priestor pre vstup do naseho zivota az tak, ze to zostane nepovsimnute. Tak zostava nasa radost a talen neobjavene a zivot nenaplneny. Kazdy z nas je jedinecny a kazdy z nas ma svoje vlastne prave rozhodnutia, vedene nasou autoritou, a ta vie co je pre nas spravne a ako sa rozhodnut. Nezit podla pravidiel, rad a nazorov niekoho ineho. Z kazdeho niecoho negativneho, by sme si mali zobrat nieco pozitivne pre seba. Mudrost naseho tela nam hovori, ako sa spravne rozhodnut bez ohladu na to ci sa to moze zdat niekomu sebecke, ci naivne. Maly experiment na sebe, ako sa spravne rozhodovat, je najlesie skusit maly experiment na sebe a pocuvat svoju vnutornu autoritu ako prvy pocit uhm / ano, lebo hmmm /nie. Pochybovat je normalne a zdrave, co neznamena, ze nove nemusi byt to lepsie. Pokial opakovane robime to, co pozname a sme doteraz robili, nas zivot bude stale rovnaky. Niekedy je sekunda v zivote cloveka velmi dolezita, inokedy ubehne tak rychlo,ze si ju ani neuvedomime. Skusit ako chuti uder do hlavy, ktora je zvyknuta iba na objatia, a ked sa pritom dobre pobavi, tak je blazon...ved koho bolest potesi? Nie kazda zmena, ale musi byt uder do hlavy.
