Článok je výberom z knihy. E-kniha je dostupná zdarma na stiahnutie v internetových kníhkupectvách. Aktualizoval som ju 2025-01-27, je dostupná v najčerstvejšej verzii.
Hypotéza zjednotenia (HZ) v kocke
Vyjadrite sa prosím k týmto bodom:
1) Ako definovať zotrvačný pohyb? Zotrvačný pohyb si vyžaduje impulz, ďalej si nevyžaduje pôsobenie sily. Svetlo impulz (daný jeho hybnosťou) odovzdáva, keď je emitované (vyžiarené) a impulz odovzdáva, keď narazí do telesa.1 To má spoločné s telesom, napr. guľkou vystrelenou z pušky. Čím sa líši? Zrýchlenie z nuly na c je ekvivalentné gravitačnému zrýchleniu na horizonte udalostí čiernej diery2. Pri tomto zrýchlení môžeme povedať, že svetlo má pri emitácii rýchlosť c hneď. Gravitačné zrýchlenie na horizonte udalostí čiernej diery je ekvivalentné rýchlosti c preto, lebo pri tomto zrýchlení čierna diera stopne fotón. Opačne to znamená, že svetlo má pri tomto zrýchlení rýchlosť c hneď. Na základe tejto ekvivalencie má fotón pri emitácii rýchlosť c okamžite. Gravitačné zrýchlenie na horizonte udalostí nie je nekonečné, pretože pod horizontom udalostí je väčšie. Myslím si, že žiadne nekonečné gravitačné zrýchlenie reálne neexistuje; podrobnejšie o tom píšem v bode 4. Na rozdiel od telesa, ktoré nadobúda rýchlosť impulzom, svetlo nadobúda rýchlosť c svojou elektromagnetickou energiou, ktorá je analogická, presnejšie opačná, ako gravitačná energia hmoty. Pohyb svetla nie je zotrvačný!
Poznámka: Fotón má hybnosť, má teda aj hmotnosť. Rozdiel medzi fotónom s nulovou pokojovou hmotnosťou a telesom je ten, že fotón sa pri stálej rýchlosti c udržuje svojou elektromagnetickou energiou. Teleso sa pri stálej rýchlosti, ľubovoľne nižšej ako c, udržuje zotrvačne, teda kinetickou energiou.
2) Telesu môžeme dodať impulz, ale zotrvačne sa na horizonte udalostí neudrží. To isté platí pre fotón. Fotón sa na horizonte udalostí nemôže udržať zotrvačne! Na horizonte udalostí sa nemôže nič udržať zotrvačne, ani fotón s nulovou pokojovou hmotnosťou. Fotón má hybnosť, má teda aj hmotnosť, aj naň pôsobí gravitácia. Gravitácia napr. zakrivuje dráhu svetla. Aj na svetlo pôsobí gravitácia, ako na objekty s nenulovou pokojovou hmotnosťou, ale fotón sa udržiava na horizonte udalostí svojou elektromagnetickou energiou, tou istou energiou, ktorou nadobudne rýchlosť c pri emitácii. Touto energiou sa udržiava pri stálej rýchlosti c zároveň vo všetkých inerciálnych sústavách – pohyb fotónu nie je zotrvačný! (Bod 3 z toho vyplýva.)
Poznámka: Ak sa fotón udrží pri rýchlosti c zotrvačne v inerciálnej sústave mimo gravitačného poľa, udrží sa zotrvačne aj na horizonte udalostí čiernej diery. Podľa mňa fotón, ktorý má hybnosť a teda aj hmotnosť, sa nemôže udržať zotrvačne na horizonte udalostí čiernej diery, preto sa nemôže zotrvačne udržať pri rýchlosti c ani v inerciálnej sústave mimo gravitačného poľa.
3) Zotrvačný pohyb si nemôže zachovať konštantnú rýchlosť v každej inerciálnej sústave! Podľa HZ svetlo sa správa ako zrýchlený objekt, na ktorý pôsobí sila: vzhľadom na co-moving sústavu (t.j. spolupohybujúcu sa inerciálnu sústavu – pozri článok Hlavolam) má väčšie zrýchlenie, ako vzhľadom na pokojovú sústavu. Týmto spôsobom vysvetľujem princíp konštantnej rýchlosti svetla. Je to dané tým, že svetlo sa udržiava pri rýchlosti c svojou elektromagnetickou energiou (je to tá energia, ktorá ho udrží na horizonte udalostí), podobne ako energia hmoty budí gravitačné pole.
Špeciálna teória relativity (ŠTR) vychádza z princípu konštantnej rýchlosti svetla, článok Hlavolam princíp konštantnej rýchlosti svetla vysvetľuje. Myslím, že by sa z toho mali dať odvodiť relativistické javy, ktoré sa ďalej pokúsim intuitívne objasniť. Lorentzove transformácie3 by sa mali dať nahradiť týmto mechanizmom.
Článok Hlavolam vychádza z môjho myšlienkového experimentu (pozri tiež bod 5): Máme raketu s neobmedzene výkonnými motormi, ktorú dokážeme dodávaním (nekonečnej, čo je však relatívny pojem vyplývajúci z limitnej rýchlosti svetla) energie udržať zarovno so svetelnou vlnou na horizonte udalostí čiernej diery. Keď si čiernu dieru odmyslíme, táto raketa sa bude pohybovať rýchlosťou c v otvorenom priestore. Dodávanie energie rakete sa však už neprejavuje jej zrýchlením vzhľadom na ľubovoľnú zotrvačnú sústavu, ale jej konštantnou rýchlosťou c.
Teraz si to rozoberme na príklade vzájomne zotrvačného pohybu dvoch telies. Teleso A považujeme za pokojové, teleso B sa pohybuje vzhľadom naň v smere pohybu (modelovej) rakety rýchlosťou v = 100 km/s. Teleso B je pre raketu viac co-moving sústava, ako teleso A. Z tohto dôvodu raketa má vzhľadom naň väčšie zrýchlenie - teleso B zaostáva, padá za raketou s väčším zrýchlením - oproti telesu A. Z hľadiska pozorovateľa pri telese A sa toto väčšie zrýchlenie (ak raketu nahradíme svetelným signálom) prejavuje narastaním zotrvačnej hmotnosti telesa B, dilatáciou času a kontrakciou dĺžky v sústave spojenej s telesom B. Kontrakciu dĺžky som v článku Hlavolam (časť 4) vysvetlil na výsledku Michelsonovho-Morleyho pokusu s interferometrom.
Najnáročnejšie je objasniť neaditívny zákon skladania rýchlostí:
Máme pokojovú sústavu s dvomi elektrónovými delami, delom A a delom B, namierenými proti sebe. Delo A vystrelí elektrón x rýchlosťou 0,9c. Zároveň s tým vyšle svetelný signál. V tom istom čase delo B vystrelí elektrón y tiež rýchlosťou 0,9c. Elektrón x je pre svetlo viac co-moving objekt ako delo A, preto svetlo má vzhľadom naň väčšie zrýchlenie. Elektrón y sa pohybuje opačným smerom, svetlo má preto vzhľadom naň menšie, ale nenulové zrýchlenie. Keďže elektróny sa vzhľadom na seba pohybujú zotrvačne, svetlo sa medzi nimi pohybuje rýchlosťou c. Ich vzájomná rýchlosť musí byť teda menšia ako c! Zrýchlenie svetla vzhľadom na elektróny sa spočítava, čím rastie ich vzájomná rýchlosť. Pridávať (pripočítavať) sa môže len pod (menej ako) zrýchlenie na horizonte udalostí, pokiaľ má platiť limitná rýchlosť svetla.
Dodatočne mi napadol jeden špecifický prípad mechanizmu opísaného v článku Hlavolam. Máme dve telesá padajúce do čiernej diery pohybujúce sa vzhľadom na seba zotrvačne v smere pádu. Teleso A považujeme za pokojové, teleso B sa vzhľadom naň pohybuje v smere proti pádu, rýchlosťou povedzme 1 km/s. Požiadavka je, aby svetelná vlna na horizonte udalostí mala vzhľadom na všetky pohlcované telesá, bez ohľadu na ich vzájomný zotrvačný pohyb, vždy rýchlosť c. Podľa článku Hlavolam, na teleso B by mal mať horizont (svetelná vlna) väčšie zrýchlenie ako na teleso A. Gravitácia by mala viac zrýchľovať co-moving teleso B ako pokojové teleso A. Malo by to platiť aj pre gravitačné pole Zeme. Toto by sa možno dalo overiť experimentom, nejakým veľmi presným meraním. Zo špeciálnej teórie relativity, ani všeobecnej teórie relativity, takýto jav nevyplýva.
Z článku Hlavolam vyplýva, že pokiaľ sa raketa pohybuje zarovno so svetelným signálom, sú si ekvivalentné - dá sa nahradiť jedno druhým. Rozdiel je len v tom, že raketa má nenulovú pokojovú hmotnosť, a preto sa musí udržiavať pri rýchlosti c odovzdávaním energie prostrediu zapnutými motormi a fotón má nulovú pokojovú hmotnosť, čo znamená, že sa udržuje pri rýchlosti c vlastnou energiou. Čo je tá vlastná energia, to vysvetľujem analógiou medzi energiou fotónu a energiou hmoty čiernej diery, ktorá budí gravitačné pole. Fotón má elektromagnetickú energiu a čierna diera gravitačnú energiu. Tieto energie sú opačne orientované, na horizonte udalostí sa vyrovnávajú. Táto analógia je jadrom mojej hypotézy. Ak sa fotón udrží neobmedzene dlho na horizonte udalostí svojou elektromagnetickou energiou (a to sa udrží), potom by táto analógia mala platiť. Touto energiou fotón nadobúda rýchlosť c pri emitáci a touto energiou si udržuje konštantnú rýchlosť c vo všetkých inerciálnych sústavách. Analógia spočíva aj v tom, že čierna diera, keď budí gravitačné pole, energiu nemíňa, rovnako ju nemíňa ani fotón / svetelná vlna šírením sa do priestoru. Preto má fotón nulovú pokojovú hmotnosť. Raketa s nenulovou pokojovou hmotnosťou musí energiu prostrediu odovzdávať zapnutými motormi, preto sa jej energia míňa. (Jednoduchšie sa moja analógia dá chápať aj ako analógia medzi svetelnou vlnou a čiernou dierou, obr.1; obrázky sú na konci článku. Túto analógiu som objavil presne pred 27 rokmi, myslím, že to bolo v roku 1997, v treťom ročníku štúdia na univerzite. Odvtedy bojujem s mainstreamovou fyzikou.)
4) Z vyššie uvedenej analógie vyplýva analógia medzi šírením sa svetla a pohlcovaním hmoty čiernou dierou, obr. 1 (čo je kontroverzný bod). Horizont udalostí sa správa ako svetelná vlna – vzhľadom na pohlcované telesá má rýchlosť c. To však, mojimi slovami povedané, znamená, že horizont udalostí pohlcuje hmotu rýchlosťou c. Podľa ŠTR rýchlosť c je limitná, čo znamená, že ju nie je možné dosiahnuť, preto horizont udalostí by mal pohlcovať hmotu len rýchlosťou menšou ako c. Žiadne teleso, objekt s nenulovou pokojovou hmotnosťou, nemôže padať pod horizont udalostí rýchlosťou c. To podľa mňa nie je správne. Limitná rýchlosť svetla podľa môjho názoru platí iba po horizont udalostí, kde energia čiernej diery vyrovnáva energiu svetla. Pod horizontom udalostí má čierna diera viac energie ako svetelná vlna, preto svetlo pohltí. Z tohto jednoduchého dôvodu rýchlosť c nemôže byť limitná! Väčšia energia vyvinie väčšiu rýchlosť, preto pod horizontom udalostí čierna diera pohlcuje hmotu rýchlosťou väčšou ako c. Hmota čiernej diery má vzhľadom na pohlcované telesá rýchlosť väčšiu ako má svetlo!
Z limitnej rýchlosti svetla vyplýva, že na hmotu čiernej diery pôsobí nekonečne veľká sila a mala by preto skolabovať do bodu. Ako som však uviedol, reálne rýchlosť svetla nemusí byť, a ani by nemala byť limitná (keďže čierna diera pod horizontom udalostí svetlo pohltí), preto si myslím, že hmota čiernej diery si môže zachovať určitý rozmer. Je to vlastne tak trochu začarovaný kruh. Pokiaľ hmota čiernej diery spočíva v singularite (bode), rýchlosť pohlcovaných telies nie je vzhľadom na čo porovnávať, pretože porovnávať sa dá len rýchlosť telesa vzhľadom na iné teleso, ktoré nutne musí mať rozmer. Ale keby si hmota čiernej diery zachovala rozmer čo i len zrnka maku, pohybovala by sa vzhľadom na pohlcované telesá rýchlosťou väčšou ako c - väčšou ako má horizont udalostí! Tým pádom by rýchlosť c nebola limitná a hmota čiernej diery by si mohla zachovať rozmer. Treba rozťať tento gordický uzol. Najjednoduchšie je vychádzať z toho, že limitná rýchlosť svetla prestáva platiť na horizonte udalostí, kde energia čiernej diery vyrovnáva energiu svetla. Tu pohlcované telesá dosiahnu rýchlosť c. Pod horizontom udalostí je väčšia energia, preto čierna diera tu pohlcuje hmotu rýchlosťou väčšou ako c.
Žiadne nekonečné gravitačné zrýchlenie reálne neexistuje! ŠTR počíta s limitnou rýchlosťou svetla, preto nekonečné gravitačné zrýchlenie vyvodzuje na horizonte udalostí, kde gravitácia čiernej diery stopne svetlo. Väčšie gravitačné zrýchlenie je však pod horizontom udalostí. Najväčšie gravitačné zrýchlenie je na povrchu hmoty čiernej diery. To je však tiež relatívne, lebo existujú rôzne hmotné čierne diery.
5) Aký je váš postoj k môjmu myšlienkovému experimentu (znázorňuje ho obr. 2)? Vyplýva z toho vysvetlenie gravitácie: gravitačná sila je relativistická zotrvačná sila.
Môj myšlienkový experiment:
Keďže pod horizontom udalostí čiernej diery je väčšia (silnejšia) gravitácia a na udržanie telesa je potrebné viac energie, teoreticky (!) môžeme raketu na horizonte udalostí udržať dodaním konečnej energie. Ďalej je to vec čistej logiky. Gravitácia rovnako ovplyvňuje svetelnú vlnu aj raketu, takže keď si čiernu dieru odmyslíme, situácia sa nezmení: na raketu aj na svetlo ďalej pôsobí rovnaká sila ako na horizonte udalostí, len teraz sa raketa pohybuje rýchlosťou c zarovno so svetelnou vlnou v otvorenom priestore. Keďže čiernej diery tu niet, teraz je to relativistická zotrvačná sila4. Svetlo prekonáva túto silu svojou energiou, raketa dodávanou energiou. Silu vyrovnáva sila. Preto sa svetlo správa ako zrýchlený objekt, na ktorý pôsobí sila (pozri bod 3).
Akceptujete môj myšlienkový experiment, alebo nie? V čom sa mýlim?
Z myšlienkového experimentu vyplýva tiež predpoveď, že teleso (raketa) sa rýchlosťou c nemôže pohybovať zotrvačne. Na dosiahnutie rýchlosti c by sme mu museli dodať energiu, ktorá by ho udržala na horizonte udalostí, zarovno so svetelnou vlnou. Po vypnutí energie by sa stalo zotrvačnou sústavou, spadlo by z horizontu udalostí a stratilo by rýchlosť c - svetlo by sa potom vzhľadom naň šírilo tak, ako v pokojovej sústave. Padla aj otázka: Na akú rýchlosť teleso spomalí po vypnutí energie? To neviem. Predpoklad je len jeden, že sa rýchlosťou c (zarovno so svetelnou vlnou) nemôže pohybovať zotrvačne.
6) V HZ sa snažím rozšíriť princíp ekvivalencie vo všeobecnej teórii relativity5 (VTR) o môj princíp ekvivalencie medzi gravitačnou a relativistickou zotrvačnou silou.
Pre HZ je smerodajné, či je sústava pohybujúca sa rýchlosťou c zotrvačná a teda beztiažová alebo v nej pôsobí relativistická zotrvačná sila ekvivalentná gravitačnej sile na horizonte udalostí čiernej diery. Podľa klasickej mechaniky aj ŠTR by sústava pohybujúca sa rovnomerne priamočiaro, hoci aj rýchlosťou c, mala byť zotrvačná, a teda beztiažová. Podľa HZ sústava pohybujúca sa rýchlosťou c ZOTRVAČNE je kontradikcia. Svetlo sa v nej totiž šíri rovnako ako v pokojovej sústave, preto ZOTRVAČNÁ sústava nemôže byť spojená so svetelnou vlnou.
Vysvetlím to tak, aby to pochopilo dieťa. Keby sa kozmonaut v rakete pohyboval rovnomerne priamočiaro rýchlosťou c, podľa klasickej mechaniky aj ŠTR, držal by svetelnú vlnu v ruke. Lenže podľa klasickej mechaniky aj ŠTR sústava pohybujúca sa rovnomerne priamočiaro je beztiažová a v nej sa svetlo šíri tak, ako v pokojovej sústave, teda vzhľadom na kozmonauta má rýchlosť c. V tom spočíva logický paradox! Buď kozmonaut svetelnú vlnu drží v ruke, alebo sa vzhľadom na neho pohybuje rýchlosťou c. Jediným riešením je, že pri rýchlosti c raketa nie je zotrvačná a teda beztiažová sústava, ale v nej pôsobí relativistická zotrvačná sila, ekvivalentná gravitačnej sile pôsobiacej na horizonte udalostí čiernej diery. Vtedy kozmonaut drží svetelnú vlnu v ruke. Riešením je teda môj myšlienkový experiment - sústava spojená so svetelnou vlnou nie je zotrvačná, ale je ekvivalentná sústave zotrvávajúcej na horizonte udalostí.
Sústava spojená so svetelnou vlnou je buď:
A) sústava zotrvávajúca na horizonte udalostí čiernej diery, alebo
B) extrémne zrýchlená sústava, alebo
C) sústava pohybujúca sa rýchlosťou c.
Ekvivalenciu týchto troch sústav nazvime UNIVERZÁLNY PRINCÍP EKVIVALENCIE (UPE).
Z toho vyplýva nasledujúce zjednotenie:
a) Na horizonte udalostí čiernej diery pôsobí na teleso gravitačná sila.
b) Na horizonte udalostí extrémne zrýchlenej sústavy pôsobí na teleso zotrvačná sila.
c) V sústave pohybujúcej sa rýchlosťou c by mala na teleso pôsobiť relativistická zotrvačná sila.
Vo všetkých týchto troch prípadoch je to rovnaká sila – preto hypotéza zjednotenia. Keby sme akceptovali UPE, bola by to báza pre zjednotenie gravitácie, zotrvačných síl a pohybového zákona šírenia sa svetla – relativistickej zotrvačnej sily.
Poznámka: Samozrejme, nemáme energiu, ktorou by sme dokázali teleso udržať: A) na horizonte udalostí čiernej diery, B) na horizonte udalostí extrémne zrýchlenej sústavy alebo C) urýchliť ho na rýchlosť c. Ale keďže pod horizontom udalostí čiernej diery je ešte silnejšia gravitácia, čo podľa mňa znamená, že rýchlosť svetla nie je reálne limitná, väčšiu rýchlosť má, vzhľadom na pohlcované telesá, hmota čiernej diery, hypoteticky môžeme o sústave spojenej so svetelnou vlnou uvažovať. Následne skúmame vlastnosti tejto sústavy. Vo všetkých troch prípadoch: a) na horizonte udalostí čiernej diery, b) na horizonte udalostí extrémne zrýchlenej sústavy, c) aj pri rýchlosti c, by v nej mala pôsobiť rovnaká relativistická zotrvačná sila.
7) Zhrnutie. Jadrom HZ je analógia medzi elektromagnetickou a gravitačnou energiou: elektromagnetická energia fotónu verzus gravitačná energia čiernej diery. Na horizonte udalostí čiernej diery sa tieto energie vyrovnávajú, čo znamená, že na fotón pôsobí gravitačná alias relativistická zotrvačná sila. Gravitačná sila na horizonte udalostí je vlastne relativistická zotrvačná sila pôsobiaca pri rýchlosti c. Rýchlosť c sa líši od nižších rýchlostí tým, že pri nej pôsobí relativistická zotrvačná sila, ktorú je nutné kompenzovať energiou. Ak sa fotón udrží svojou elektromagnetickou energiou na horizonte udalostí čiernej diery neobmedzene dlhý čas (čo sa udrží), táto analógia by mala platiť! Touto energiou fotón nadobúda rýchlosť c pri emitácii a touto energiou sa udržuje pri konštantnej rýchlosti c vo všetkých inerciánych sústavách.
Základné tézy sú:
a) Zrýchlenie z nuly na c je ekvivalentné gravitačnému zrýchleniu na horizonte udalostí. Na základe tejto ekvivalencie má svetlo pri emitácii rýchlosť c hneď. Gravitačné zrýchlenie na horizonte udalostí nie je nekonečné, lebo pod horizontom udalostí je väčšie.
b) Fotón sa udržiava na horizonte udalostí svojou elektromagnetickou energiou, tou istou energiou, ktorou nadobudne rýchlosť c pri emitácii.
c) Svetlo sa udržiava pri konštantnej rýchlosti c vo všetkých inerciálnych sústavách svojou elektromagnetickou energiou, tou energiou, ktorá ho udrží na horizonte udalostí – pohyb svetla nie je zotrvačný! Energia svetla je analogická s energiou hmoty telesa, ktorá budí gravitačné pole, presnejšie elektromagnetická energia svetla je opačne orientovaná ako gravitačná energia, na horizonte udalostí čiernej diery sa tieto energie vyrovnávajú.
d) Gravitačná sila na horizonte udalostí je vlastne relativistická zotrvačná sila pôsobiaca v sústave s rýchlosťou c. Limitná rýchlosť svetla prestáva platiť na horizonte udalostí, kde gravitácia stopne svetlo.
e) Platí UPE: V sústave spojenej so svetelnou vlnou sú vo všetkých troch prípadoch: 1) na horizonte udalostí čiernej diery, 2) na horizonte udalostí extrémne zrýchlenej sústavy, aj 3) pri rýchlosti c, rovnaké podmienky – pôsobí tam rovnaká relativistická zotrvačná sila.
8) Záver. HZ je alternatíva k ŠTR aj VTR. Zjednotenie elektromagnetizmu a gravitácie.
Podrobne HZ rozoberám s fyzikom Vladimírom Balekom v moje knihe Hypotéza zjednotenia: výber z tvorby.
Obr. 1: Analógia medzi šírením sa svetla a pohlcovaním hmoty čiernou dierou
Obr. 1a
(Obr. 1a) Svetlo sa šíri vzhľadom na všetky telesá konštantnou rýchlosťou c.
Obr. 1b
(Obr.1b) Horizont udalostí čiernej diery pohlcuje hmotu konštantnou rýchlosťou c.
Obr. 2a
(Obr. 2a) Urobíme myšlienkový experiment: Ponoríme raketu na horizont udalostí čiernej diery a dodávame jej (nekonečnú - smajlík) energiu, aby sa tam udržala – raketa má zapnuté motory. Raketa tu zotrváva zarovno so svetelnou vlnou, ktorá odtiaľto nemôže uniknúť. Na pozorovateľa v rakete pôsobí gravitačná sila Fg na horizonte udalostí čiernej diery (hu), túto silu označujem Fg(hu).
Obr. 2b
(Obr. 2b) Keď si odmyslíme čiernu dieru, situácia sa nezmení: raketa so zapnutými motormi ďalej zotrváva zarovno so svetelnou vlnou, avšak pohybuje sa pri tom rýchlosťou c v otvorenom priestore. Na pozorovateľa v rakete ďalej pôsobí rovnaká sila, ale pretože čiernej diery tu niet, nie je to gravitačná sila, ale teraz je to relativistická zotrvačná sila Fzrel pôsobiaca pri rýchlosti c, túto silu označujem Fzrel(c).
Táto sústava je ekvivalentná extrémne zrýchlenej sústave (UPE).
Platí vzťah: Fg(hu) = Fzrel(c)
Obr. 2: Princíp ekvivalencie gravitačnej a relativistickej zotrvačnej sily
Poznámky:
1Tento jav demonštruje experiment: Keď v tmavej miestnosti zasvietime baterkou na papierovú vrtuľku, dopadajúce fotóny ju roztočia. Platí to aj naopak. Keby sme mali svietiacu vrtuľku, emitovaním fotónov by sa roztočila.
2 Čo je to čierna diera? Je to fyzikálny objekt, ktorého gravitácia je taká silná, že pohltí aj svetlo. V určitej vzdialenosti od stredu čiernej diery gravitácia vyrovnáva energiu svetla, takže na tejto hranici svetlo nie je ani pohltené čiernou dierou, ale ani neuniká von. Táto hranica sa volá horizont udalostí čiernej diery.
3 Špeciálna teória relativity zamietla Galileiho transformácie platné v klasickej mechanike a pre výpočet relativistických javov používa Lorentzove transformácie.
4 Týmto pomenovaním chcem túto silu pôsobiacu pri rovnomernej rýchlosti c odlíšiť od klasickej zotrvačnej sily pôsobiacej na telesá pri zrýchlení.
5 VTR stojí na Einsteinovom princípe ekvivalencie gravitačnej a zotrvačnej sily. Tento princíp vyplýva z dvoch faktov:
1) Pôsobenie gravitačnej sily rovnako ako zotrvačnej sily je univerzálne – ovplyvňuje rovnako všetky fyzikálne procesy.
2) Gravitačná hmotnosť telesa je rovná jeho zotrvačnej hmotnosti, čo znamená, že gravitačná sila, ktorou je teleso priťahované k inému telesu, je rovná jeho odporu voči zrýchleniu.
Einsteinov princíp ekvivalencie umožňuje skúmať gravitačnú silu ako zotrvačnú silu. VTR potom opisuje gravitáciu ako zotrvačnosť telesa v zakrivenom priestoročase.
