Na dovolenku sme išli autom, čo sa nám už osvedčilo aj pri ceste do Španielska. Hotely sme si rezervovali cez internet vopred a to hneď v 3 talianskych provinciách - Kalábria, Kampánia, Apúlia. Nachádzajú sa na samom konci talianskej čižmy a sú preto turistami menej okupované, ako zvyšná časť Talianska. A to nám samozrejme vyhovovalo. Aj termín sme vyberali podľa toho, kedy je v tejto oblasti menej ľudí - začiatok júna bol ideálny. More bolo už teplé a pláže poloprázdne.
Prvá zastávka na 4 noci bola v malom mestečku v Salernskom zálive - Paestum, známym hlavne vďaka archeologickému nálezisku a starobylým gréckym chrámom. Áno gréckym, nepomýlila som sa. Tiež ma to najprv zmiatlo a keď som zbadala ich veľkolepú kulisu v svetle zapadajúceho slnka, myslela som že je to fatamorgána. Hérin, Poseidonov a Aténin chrám sú umiestnené vo veľkom upravenom parku, neďaleko múzea, kde môžete vidieť zvyšok archeologických nálezov.
Ale Paestum nemá len kultúrne bohatstvo, ale aj nádhernú piesočnatú pláž, čisté more a príjemnú promenádu v centre mesta s kaviarňami a obchodíkmi. A aj veľmi milých ľudí. Náš domáci bol úžasne pohodový a ústretový človek a aj celé ubytovanie v bungalovoch nemalo jedinú chybu. Priamo pri pláži v tieni borovíc s veľkým parkoviskom v kľudnej časti mesta a pritom nie príliš ďaleko od známeho Amalfského pobrežia, Neapolu, či Vezuvu a Pompejí. Všetky tieto miesta sme navštívili v priebehu ďalších 4 dní a preskúmali sme aj oblasť južne od Salernského zálivu okolo Capo Palinuro.
Amalfské pobrežie treba vidieť, nedá sa opísať slovami a ani fotografia nezachytí vôňu citrónovníkov, tyrhénskeho mora a olivových hájov. Na cestu týmto hornatým pobrežím si pripravte žalúdok, lebo na 80 km cesty zažijete nespočetné množstvo serpentín a úzkych uličiek vedúcich ponad strmé skalnaté útesy.
Či už romantické Ravello so svojimi záhradami, Amalfi s krásnou katedrálou alebo Positano s najväčším počtom schodov, ktoré treba prekonať pri „prechádzke" mestom - všetky mestečká majú nádherné vyhliadky a oplatí sa ich navštíviť. A rozhodne nezabudnite ochutnať miestny citrónový likér limoncello alebo si jednoducho dajte citronádu v reštaurácii na uhasenie smädu. Citrusovým plodom sa tu dobre darí a sú veľmi voňavé a chutné. Ich šťava sa pridáva skoro do všetkého vrátane cestovín (nie do omáčky ale do cesta) aby tak dodali jedlu nezameniteľnú arómu.
Vezuv a Pompeje sú povinnou zastávkou v oblasti okolo Neapola. Nie že by neboli dosť zaujímavé, ale množstvo turistov, ktoré sem každý deň smeruje, vás môže nepríjemne zaskočiť. Pokiaľ nevyrazíte skoro ráno, tak nestihnete pekné výhľady od krátera Vezuvu a ani prechádzku v Pompejách bez zástupov turistov vyložených z autobusových zájazdov priamo pred vstupom do mestečka. Inak cesta na Vezuv trvá cca polhodinku autom z Neapola a potom ďalšiu polhodinku z parkoviska po celkom easy turistickej trase, ktorú zvládnu aj deti alebo aktívni dôchodcovia. Výhľady odtiaľ naozaj stoja za to a aj samotný kráter vás uchváti, ak ste na takejto prechádzke po sopke ešte predtým neboli.
Pompeje sú zastávka, ktorá bude bavit hlavne historických nadšencov, pre mňa tam bolo drahé parkovanie, kopec ľudí a strašné teplo bez možnosti sa skryť do tieňa. Ale tak rozhodne to bolo zaujímavé vidieť mesto, ktoré zaliala láva a zasypal popol v roku 79 a zachovali sa tam pozostatky domov, chrámov a obchodov ale aj vzácne rímske mozaiky, nádoby a sadrové odliatky samotných obyvateľov Pompejí.
Mojou slabosťou je príroda a more, preto som sa asi najviac tešila na posledný výlet z tejto oblasti a to okolie Capo Palinuro. Je to mys, ktorý vyčnieva do tyrhénskeho mora a je obklopený národným parkom. More tu má geniálnu tyrkysovú farbu a skalnaté pobrežie dodáva tomuto miestu fascinujúce výhľady a dramatické scenérie. My sme sa rozhodli pozrieť si ich zblízka - výletom na loďke okolo pobrežia. Bola to malá lodička, kde sme boli so sprievodcom sami dvaja.
Postupne nás povozil po jaskyniach Grotta Azzurra a Grotta Viola, zaviedol nás na opustenú plážičku, kde sme sa mohli okúpať a potom sme sa už popri skalných útvaroch a vlnách trieštiacich sa o skaly vracali naspäť do prístavu. Dali sme si skvelé smažené rybky, kalamáre a iné potvorky za pár eur priamo v prístave a spokojne najedení sme sa išli ešte pozrieť na neďalekú pláž. Bola skoro úplne prázdna, asi kilometer dlhá, s jemným štrkom a príjemnou čistou vodou. Tak si predstavujem relax.
Predtým ako sme sa rozlúčili s mestečkom Paestum som ešte musela ochutnať miestnu špecialitu - pravú byvoliu mozzarellu, ktorá sa vyrába priamo z mlieka byvolov pasúcich sa na okolitých lúkach. Bola neuveriteľná a úplne iná ako tá zo supermarketu. Mala na povrchu pevnú kožu a vo vnútri bola šťavnatá a plná byvolieho mlieka. Takže po zakusnutí sa vám v ústach rozliala silná mliečna chuť a po pár zahryznutiach ste už boli úplne najedení. Delikátna chuťovka na rozlúčku s Kampániou...
