Strašne som si vyčítala a ľutovala som, že som ho vôbec niekam zavolala a obnovila s nim kontakt , ale zároveň mi robilo dobre, že na mňa vôbec nezabudol a že je na tom rovnako ako pred rokmi. Keď som sa zobudila, neuveriteľne mi odľahlo, že sa s tým už nemusím trápiť a že to bol len zlý sen.
Zaujímavé, ako v človeku ostane aj po dlhšom čase ešte vždy toľko emócii. Strach, zúfalstvo, a spomienky na toľko zbytočnej energie minutej na nekonečné hádky o hlúpostiach. Aj keď som sa už dávno vymanila spod jeho manipulácii, spomienky ostali . Som na seba neuveriteľne hrdá, že som dokázala zmeniť svoj život a urobiť tu najťažšiu vec, prerušiť medzi nami kontakt a povedať si, že ja si zaslúžim lepšiu budúcnosť ako mi ponúkal on. Že chcem byt šťastná, a že si chránim svoje psychické zdravie a svoju energiu. Ak som niekedy hľadala dôkaz na to, že dokážem urobiť všetko nech je to akokoľvek ťažké, toto je jeden z najsilnejších dôkazov. V tom momente keď som sa s ním rozišla som síce na to nebola naozaj pripravená, ale vedela som, že to musím urobiť. Rozum mi hovoril, že s ním nebudem nikdy šťastná. Vymanila som sa spod jeho psychického nátlaku, manipulácie, nekonečných taktík, ktoré na mňa skúšal ešte dva roky po tom ako som sa s ním rozišla a odolala som všetkým jeho pokusom dostať ma naspäť. Teraz, o tri roky neskôr mám svoj vlastný život. Nedá sa povedať, že je perfektný, ale je bez strachu, bez bezsenných nocí a miliónových telefónových faktúr, ktoré som kedysi musela platiť kvôli nekonečným hádkam, ktoré vyvolával. Robím čo chcem, idem kam chcem a s kým chcem bez toho, aby som mala strach aká z toho bude neskôr strašná hádka a ako ma bude obviňovať z veci, ktoré by som podľa neho v budúcnosti určite urobila. Myslím, že mi to podvedomie pripomenulo, aby som znovu videla dôkaz toho, aká som silná a v žiadnom prípade sa nepodceňovala.
Zvláštne ako si myseľ vyberie, čo chce aby sme si v nejakých momentoch pamätali. Keď sa jedná napríklad o to, vyzdvihnúť naše pozitívne stránky, prídu pochybnosti. Hlava je úplne prázdna a keď si máme spomenúť na to ako sme niečo zvládli, nevidíme nič len nejasné obrazce toho, na čo sme raz boli hrdí a čo nás raz v živote tak výrazne posunulo vpred. Že existujú ľudia, ktorí celý život nedokážu urobiť niečo, čo sme urobili my a čo berieme s úplnou samozrejmosťou, to si neuvedomujeme. Je ľahšie veriť, že nie sme schopní ako naopak. Myslím si, že je to chyba ako aj spoločnosti, tak aj výchovy. Všeobecne je považované za akceptovateľnejšie ak je niekto nesebavedomý a neverí v svoje sily. Povieme si, aha ďalší, a sme spokojní, lebo to znamená, že nie je o nič lepší ako my. Zaškatuľkujeme ho spolu so všetkými ostatnými ľuďmi čo poznáme. Ako náhle sa niekto prejavuje ako sebavedomý, mame tendenciu buď ho odsúdiť, že je namyslený alebo na neho nahádzať všetky povinnosti, keďže máme pocit, že on by to asi urobil lepšie a sami neveríme svojim schopnostiam. Pozrite sa, on ma toľko dobrých nápadov, životnej energie a má sa rád. Treba na neho nahádzať všetok odpad sveta, pretože on toho asi nemá dostatočne veľa a netrápi sa, keďže nevyzerá utrápene, bez energie a demotivovane a nemá nejakú psychickú chorobu ako všetci na okolo. On to dokáže všetko uniesť. Alebo si ľudia pomyslia, že je na ňom niečo čudné. Že sa nesťažuje na všetko čo sa deje okolo, a chcú mu to šťastie prekaziť. Ak nie sú šťastní oni, prečo by mal byt šťastný niekto iný. Ale to, že ten človek sám denne bojuje s niekoľkými démonmi, to nevidia, alebo ani nechcú vidieť, sú ignorantskí. Myslím si, že by sme si mali lepšie vyberať, čomu v živote budeme venovať našu energiu. Tí, ktorí sú šťastní, sebavedomí a majú veľa životného elánu by si ho mali chrániť ako nič iné na svete. Aj za cenu, že na nich ostatní budú pozerať z výšky a odsudzovať ich. Alebo ich obviňovať že sú sebastrední, a budú sa snažiť z nich čo najviac tejto pozitívnej energie vyžmýkať. Nič nie je dôležite ako naše psychické zdravie. Tí, ktorí trpia kvôli nízkemu sebavedomiu by možno mohli rozmýšľať prečo tomu tak je. Každý človek má toľko rozličných darov, len ich často nevidí. Míňa energiu a rozmýšľa o tom, prečo mu je v živote zle, čo urobil zle a prečo je ten život taký neférový a strašne ťažký, porovnáva sa s ostatnými , rozmýšľa čo by všetko chcel mať a nemá. Namiesto toho aby rozvíjal svoje talenty, tešil sa z vecí, ktoré mu robia radosť a veril si, že zvládne všetko tak ako aj zvládol doteraz.
Tento článok je pre všetkých tých, ktorí sa trápia, pretože sa v živote často cítia byť využívaní alebo rozmýšľajú prečo sú zrazu stále unavení a bez elánu. Všetko záleží na tom, kam sa rozhodneme investovať svoju energiu. Či do zbytočných hádok, snahy pomáhať ostatným, ktorí to nikdy neocenia, sebaľútosti, alebo porovnávania sa s ostatnými. Rozmýšľajme o tom ako môžeme zmeniť svoj život, aké máme talenty a dôvody na to, cítiť vďačnosť. Ak ich začneme počítať, uvedomíme si, že vôbec nie sme takí stratení ako sme si mysleli. Nečakajme kým budeme pripravení niečo zmeniť, alebo kým stretneme niekoho kto zmení náš život. Rozmýšľajme aktívne každý deň o tom, ako by sme mohli premeniť našu energiu a všetky talenty, ktoré máme na pozitívnu zmenu v živote. Chráňme si našu psychickú energiu. Za každých okolností.
