reklama

Posledný nech zhasne

Otázkou nemusí byť len to, kto chce študovať na slovenských univerzitách, ale i to, kto pre ne bude chcieť pracovať.

Posledný nech zhasne
Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Odchádzam z katedry. Ešte hľadám kľúče od kabinetu, nedarí sa mi to. Trasú sa mi ruky, exploduje mi krk. „Možno ma porazí a bude kľud.“ pomyslím si. Berúc schody útokom, hľadám mobil. Všímam si tváre, všetky sivé. Vychádzam von, otváram tabakový špeciál a nedokážem si ubaliť. „Na čo je človeku taká práca“ ide mi hlavou posledný rok. Pracovný hovor k personálnej politike fakulty – tak sa volá táto situácia. Posledných pár rokov je bežnou súčasťou života zamestnanectva slovenských univerzít a vysokých škôl. Odídení sú ľudia, ktorí na fakultách pracovali dvadsať rokov a viac. Odídení sú ľudia, ktorí majú len tú smolu, že im v dobe ekonomických otrasov končí zmluva.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Krátkozraké vedenie rezortu, i samotných univerzít a fakúlt, budúcnosť nevidí a tak ju v tejto krajine vzdelávanie, veda a výskum ani nemá. Lojalita a láska k odboru neustojí pár rokov akademického neoliberalizmu. V jeho optike vysokoškolský pedagóg  nie je človek, je to chodiaci kapitál. Ten sa však znehodnocuje  dlhodobou chorobou, únavou, prirodzenou vyhoretosťou v dôsledku absencie štandardnej personálnej politiky, či nebodaj materskou, ale aj tým, že ho v čase akútnej potreby preťažíte pedagogickou činnosťou.

Takýto pracovný nástroj nepredstavuje, z hľadiska optimalizácie aktív, perspektívnu investíciu a tak je s ním výhodné spoluprácu ukončiť. Samozrejme, v rámci hlásenia sa k hodnotám ľudskej dôstojnosti a humanistickým princípom v svojich etických kódexoch a štatútoch, sa to urobí korektne: ad 1 na končiace zmluvy sa potichu nevypíšu výberové konania, alebo ad 2 sa ich potichu vypíše menej. V rámci snahy o finančnú stabilizáciu, v ktorej je jediným ozdravným mechanizmom znižovanie stavov ako vedecko –pedagogických, tak aj nevedeckých zamestnancov, je predsa kľúčové pracovať tak, aby ste nemuseli nikomu platiť odstupné – hanebnosť už dlho nosí akademické hávy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 V niektorých prípadoch prepúšťanie dokonca časovo predchádza ohláseným personálnym auditom. Nie, nie je to absurdné. Nie, netreba sa pýtať, ako zníženie počtu členov katedry povedie k rastu vedeckého výkonu zostávajúcich členov pracoviska. Áno, určite nám ide o študenta a áno určite nás zaujíma kvalita pedagogického procesu. Predsa len sa ešte hlásime k tomu, že univerzity a vysoké školy sú v prvom rade vzdelávacie inštitúcie, i keď metodika tvorby rozpočtu to dementuje.

K podpore vedeckého rastu tých, čo zotrvávajú, má zrejme prispieť vďačnosť za to, že túto vlnu prežili a strach, že tú ďalšiu už nevykryjú. Chceme a očakávame svetové výsledky, hoc v slovenských podmienkach, za slovenské peniaze. Mnohí povedia, že fluktuácia je dôležitá a v konečnom dôsledku prínosná  ako v osobnom, tak aj v profesijnom a organizačnom rozvoji a určite majú pravdu. Avšak sú oblasti vedeckého výskumu, v ktorých sa v praxi uplatníte o čosi ťažšie a zároveň, aby ste dosiahli v nich úroveň vedeckého  poznania, vyžaduje to roky systematickej práce. Záchvatovité prepúšťanie takýchto ľudí je tak zase raz gólom do vlastnej bránky slovenských univerzít. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z času na čas vyjde článok, ktorý numericky vyjadrí masu slovenských študentov študujúcich v zahraničí. Slovenské univerzity sú tým zväčša pobúrené. Neinvestujúc takmer nič do marketingu a networkingu hovoria, že príčinu nepoznajú. Vyučujúci sa bránia, že kvalita poskytovaného vzdelávania je minimálne rovnaká, ak nie lepšia. Vzhľadom na podmienky majú mnohí z nich aj pravdu. Avšak v systéme, v ktorom ide kvalita vzdelávania a práca so študentom bokom, v systéme, ktorý sa sústredí len na finančnú čiastku vyjadrenú kvartilom, ako dlho vydržíte?  Monetizácia vedeckého poznania a s tým súvisiaca transformácia univerzít zo vzdelávacích inštitúcií na korporáty nie je len slovenskou záležitosťou. Neustála zmena hodnotiacich rámcov, neúcta voči poznaniu, amatérizmus na strane manažmentu univerzít, trvalé a cielené podfinancovanie vysokého školstva, to už trošku načrtáva obraz krajiny akou však Slovensko, mimo iné, je.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Matej Bel v roku 1746, na margo stroskotania snáh o založenie a ukotvenie Učenej spoločnosti so sídlom v Bratislave, píše: „Skôr ako táto najúctyhodnejšia inštitúcia zapustila korene..., bola prerušená a zničená tými, ktorí si o sebe mysleli, že sú jedinými vedcami a že sú Atlantmi vo všetkých vedách.“  Takmer tristo rokov prešlo a tých Atlantov tu máme stále akosi priveľa. Keď sa budeme najbližšie zase raz podivovať, odpovedzme si úprimne -  ak by sme dostali možnosť pracovať na zahraničnej univerzite – zostali by sme na tej slovenskej?

 

Daniela Kováčová

Daniela Kováčová

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  38x

Pracujem ako vysokoškolská pedagogička v oblasti humanitných vied. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu