Keďže som chcela ostať v Afrike viac ako 2 týždne, a robiť viac než len cestovať z hostela do hostela, našla som si fajn možnosť dobrovolničiť na farme v prírodnej rezervácii Drakensberg. Z holandštiny voľný preklad - Dračie hory.
V Escourt ma vyzdvihol vtipný chlapík, ktorého som už poznala z fotiek webstránky Antbear Lodge. Privítal ma angličtinou, ktorej som mala zo začiatku veľký problém porozumieť. Africká angličtina, ako mi miestni vysvetlili, je taký mix anglickej a americkej angličtiny. Akoby hovorili deti. Ešte stále niektorým slovám len ťažko porozumiem. Nasadla som do veľkého terénneho auta a už sme frčali 26 kilometrov po prašnej ceste do hôr. Pozorovala som krásne scenérie a skoro som nedýchala. Šofér Adeal mi rozprával, ako tak z času na čas prebehnú cez cestu čriedy žiráf a zebier a hneď som si predstavila, ako ich pozorujem pri napájadle len kilometer odtiaľ. Ubezpečil ma, že v tejto rezervácii nie sú žiadne predátory. Tak to sa hádam presvedčím aj sama:)
Po zoznámení s miestnymi spolupracovníkmi ma prevádzkarka Esmay oboznámila s pravidla mi môjho pracovného času - 5 dní práce, 2 dni voľna. Prišlo mi to fér. Prípadne sa to dá kombinovať, vysvetlila mi. Ukázala mi chladničku, z ktorej si môžem brať jedlo, predstavila ma ďalšiemu dobrovoľníkovi, ktorý ale bohužial so mnou pracoval už len jeden deň.
Medzitým už ubehli tri moje pracovné dni. Zapriahli ma do všetkého, čo sa dá. Farma je velikánska, stále je tu veľa práce. O dva týždne sa tu koná tradičná Zulu svatba, tak som z dreva vyrábala akýsi veľký stojan, kde bude napísaný program. Prvýkrát v živote som spracovávala drevo, šéf mi trpezlivo vysvetlil ako narežem rovnaké kusy dreva, ako čo nameriam, ako čo spojím. Nikdy som to nerobila, tak som sa niečo nové naučila. Potom mi ukázali akýsi labyrint, ktorý potrebuje veľa starostlivosti. Presádzať, hrabať lístie, trhať burinu. Len v samotnom labyrinte je práca na dva mesiace. Vedúci mi vymyslel včera robotu, ktorá ma nesmierne bavila. Zo starých kachličiek a skla som vytvárala pomocou cementu gigantickú mozaiku kvetiny. Ani s cementom som nikdy pred tým nepracovala. A potom, keď to uschlo, som do špár dávala akúsi hmotu, ktorá to mala spraviť odolné voči vode. No a dnes som ešte poslednú hodinu s robotníkom Robertom robila kompost. Už dlho som nevidela niekoho tak spokojného so svojou prácou, ako jeho. V tichosti sme vedľa seba kydali kompost, nebol moc zhovorčivý. No a keď vidlami hodil poslednú časť hnoja na kompost, dvihol ruky nad hlavu, usmial sa a vykríkol "Yes".
Ozaj, nepredstavujte si Antbear Lodge iba ako farmu. Je to "luxury cave". Ubytovanie ktoré stojí na noc viac ako 100 eur. Je tu prekrásne a ja svojom prácou prispievam k tomu, aby to tu fičalo. Či už farma, alebo večer pomáham s obsluhou hostí. No a tak som to aj chcela, pracovať rukami. Práca rukami mi očisťuje dušu a mysel. Je to tak...a tak som to aj chcela...
Už sa teším na voľné dni, nech si to tu poriadne popozerám...
