Ja som vždy rada maľovala, bavilo ma to, napĺňalo, zároveň som sa odreagovala, a ešte aj dostala uznanie od okolia. Keď Connie videla moju tvorbu, spontánne povedala „možno by som ťa mala nechať nakresliť niečo do mojej novej terapeutickej miestnosti“. „Veľmi rada!“ bola moja spontánna odpoveď. Tak som ešte v ten večer čo to vyhľadala na internete, pre inšpiráciu, Connie chcela kvet života. Celkom geometrická vec rysovanie na tabulu ma v škole vždy bavilo. Po schválení môjho návrhu som sa dala do rysovania, jediné čo by ma vytáčalo, ak by môj výtvor nebol v strede steny. Keď mi pokrievky na hrnce pripadali moc malé a poklop do smetiaku moc veľký na robenie kruhov, opravila som Andrewho staré megakružidlo a narysovala perfektné kružnice. To bol základ úspechu. Prvá fáza dopadla nad moje očakávania, ale čo čert nechce, došla mi biela farba, ktorú považujem za základ. Tak som si dala od maľovania po zvyšok dňa pokoj a čakala som, kým mi Andrew na druhý deň donesie bielu.
Druhý deň bola na začiatku prítomá aj Connie, pustila mi meditačnú reiki hudbu a zapálila sviečku, asi aby sa mi lepšie maľovalo. Asi každú pol hodinku sa došiel niekto pokochať, či to bol mladý farmár Mlendeni, pani upratovačky Togo a tá druhá a aj pán od kráv sa zastavil. Okolo desiatej mi odmŕzali ruky, tak som si ich išla zohriať horúcim čajom. Išlo mi to dobre, ale pomalšie než som si myslela. Moja precíznosť vo vypĺňaní línií mi nedá. Potom som pokračovala až kým mi nezačalo škŕkať v bruchu, čas obeda, mala som odložené lasagne z večere. Poobede som sa chvíľu vyhrievala na slnku a pýtala anjelov, ako mám pokračovať, či len vonkajšou čiernou líniou a ukončiť to, alebo ešte aj okraje vytieňujem. Prečo si nezvoliť náročnejšiu cestu, ide sa tieňovať do stratena. Vyzeralo to krásne, ale už keď som s tým začala, opúšťala ma energia. A tak to aj vyzeralo. V polovici kružnice som s tým prestala, lebo som vedela, že takto to nemá význam. Dôležitá je energia a radosť, s ktorou tvoríte, to sa odrazí na výslednom efekte. A tá energia je pre terapeutickú miestnosť veľmi dôležitá, ostane tam desiatky rokov. Tak som išla okolo tretej Connie oznámiť, že už nevládzem, že to dokončím v nedeľu. Išla sa pokochať spolu s Andrewom mojou tvorbou a pozvala ma na kávu. Vtipné bolo vidieť, ako sa zo seriózneho a väčšinou pomerrne vážneho šéfa stáva malé dieťa, keď začal búchať do Connieinho gongu. Ona ho napomenula, že sa to nesmie len tak, že sú to špecifické vibrácie, ale on veselo pokračoval v búchaní na gong a strašne sa z toho tešil.
Chvíľu sme sa s Connie rozprávali, o všeličom možnom, o jej bývalej práci, o ľudí pracujúcich na farme, ale aj o tom ako sa dostala k liečeniu a kde študovala. Ja som jej povedala čosi z môjho života. Connie si všimla, že sa stále chytám za trapézy, občas tam mávam tlaky, ako inak, si myslím, že z preťaženia, keď som celý deň maľovala (na pravej strane). Connie sa na to pozrela a povedala, že to je stresový bod. Prečo ma to neprekvapilo. Ponúkla mi pomoc, tak som sa zvalila na jej terapeutické ležadlo, zohriala si ruky, vzala olej, pomasírovala mi chrbát, a potom ma prikrila dekou, chíľu sa oboma rukami dotýkala mojich pliec, lopatiek, bokov a piet. Celé to netrvalo ani 15 minút, bodu ktorý ma bolel sa takmer ani nedotkla (človek by si myslel že treba rozmasírovať hlavne to), a celé napätie bolo odrazu fuč. Zázrak. Ešte sme sa chvíľu rozprávali, o tom ako naše telo a myseľ vlastne funguje, ako je všetko prepojené, ja som jej naznačila, že sa posledné mesiace o tieto veci celkom zaujímam. Vymenili sme si pár myšlienok a potom mi dala vytiahnuť z anjelských kariet. Podľa nich som spirituálny učiteľ, ktorý mnohým ľuďom už pomohol a mnohým ešte pomôže a anjeli mi v tom budú pomáhať. Pekné od nich.
Dnes (nedeľu) som svoj obraz dokončila, z veľkou radosťou, a to bolo vidieť aj na výslednom efekte. Najprv som mala veľkú chuť premaľovať aj to, čo sa mi dva dni pred tým nepodarilo kvôli únave, ale potom som to nechala tak. Nepremaľovávala som to, s čím som nebola spokojná. Povedala som Connie, že som v tom obraze tým spôsobom nechala odkaz. Že neprerobená „nedokonalá“ časť môjho obrazu symbolizuje, že ako ľudia musíme občas akceptovať to nedokonalé v nás a nesnažiť sa to pred svetom ukrývať.
