Potešila som sa, že som na izbe len s dvoma babami, ale tešila som sa predčasne. Jedna z nich chrápala ako 60 ročný chlap, že som to počula aj cez štuple do uší. Ale pán Boh dal a vyspala som sa. Ďalší deň som sa chcela ubytovať v Plattenberg bay. A prečo práve tam? No, áno, priznávam, jeden z mojich nečakaných adrenalínových zážitkov mal byť bungee jumping, najvyšší prírodný bungee na svete z mosta Blaukrans Bridge. Cena je 850 Rand, čo je cca 70 Eur, čo je o 100 Eur menej ako druhý najvyšší bungee bridge, ktorý bol zhodou okolností pri Innsbrucku (Europa Brucke). Ale večer pred odchodom tam som si ešte v Port Elizabeth prečítala e-mail, že transport na to miesto, čo je iba pol hodinka, stojí v tomto ubytovaní ďalších 850 Randov! Akože sory. Ráno som im volala a ubytko zrušila. Tak som naskočila o 7:00 do Bazbusu a šofér sa ma pýta, že kam to bude a ja že ešte neviem. Tak som tak premýšlala že ako to urobím, lebo čas mám limitovaný, cesta do Cape Town je ešte dlhá, aby som si aj niekde zajazdila na koni, a aby som si mohla ísť skočiť z mosta. O hodinku a pol neskôr ma uchvátila bielučičká pláž a obrovské vlny, pýtam sa, že kde to sme? Jeffrys bay. Išli sme vyzdvihnúť nejakých ľudí do hostela Island Vibe. Tak hovorím šoférovi nech sekundu počká, že sa idem spýtať niečo na recepciu. „Máte voľné ubytko na dve noci?“ „Áno.“ „Organizujete lekcie surfovania?“ „Áno.“ „A jazdu na koni na pláži?“ „Áno.“ „Výborne, ostávam.“ Tak som sa spontánne rozhodla. Zabookovala lekciu surfovania už o 10.00, pokochala sa super výhľadom, prezliekla do plaviek a zoznámila s lektorom Nathanielom. „Do you feel the vibes?“ zoznámil ma s miestnym slangom a naširoko sa usmial. No neviem či cítim tie vibrácie, ale veľmi som sa tešila na surfovanie. Asi také niečo to znamená. V každom prípade mi prvá skutočná lekcia surfovania pripomínala pesničku „Keep rolling, rolling rolling...“ Každá vlna ktorá ma zobrala smerom k brehu ma prekotila, napila som sa zas o pár deci slanej vody viac a zase odznova. Nie, prvý deň som z toho až taký dobrý pocit nemala, ale bola sranda. Keďže som motiváciu nestratila, zarezervovala som si rovno aj ďalšiu hodinu o deň neskôr. Tá už vyzerala omnoho lepšie, hlavne som nezačala stresovať keď sa priblížila vlna. Viete aký je rozdiel medzi dobrým surferom a začiatočníkom? Kým dobrý surfer si pomyslí „Jes, vlna!“ Začiatočník si pomyslí „Do riti, ide vlna!“ No ale keďže som z druhej lekcie mala už omnoho lepší pocit, požičala som si tretí deň surf, ale už sama. Že jak si veríííím. Jediný problém bol, že na lekciu s lektorom požičiavajú ľahký board, ktorý je dlhší a stabilnejší než ten čo požičiavajú, keď idem bez lektora. Tak to bolo zase o niečom inom, viac sa to šmýkalo, menej stability, ale aspoň som sa pár krát postavila. Takže surfovanie! Ani som o tom nevedela, že je to také super, keď som si asi pred pol rokom kúpila tričko s nápisom „life is better, when you surf“. A vôbec som surfovanie v Juhoafrickej republike neplánovala. Ale tak. Paráda.
No a chcela som tam ostať len dve noci a tretiu noc ísť na bungee. Na pondelok poobede som si zarezervovala jazdu na koni na pláži. Ďalší z mojich snov. Keď sme sa po surfovaní vrátili s chalanmi z obeda, recepčná mi oznámila, že mi jazdu zrušili, nevie prečo. Ale že môžem ísť ďalší deň ráno. „No, ale to tu už nebudem.“ Oznámila som jej smutným tónom. Ani som to nečakala, aký smútok to vo mne vyvolá. Úplna čiernota v mojej duši. Niekedy je človek prekvapený z vlastných emócií, aké môžu byť silné. Akoby mi niekto zobral sen toho malého dievčatka. Ako by mi niekto odoprel niečo, na čo mám právo, nárok. Zvláštny pocit. Začala som váhať, čo je pre mňa dôležitejšie. Chcela som si skočiť aj bungee, veľmi ma to lákalo, keď už som tu, ale splniť si ten sen jazdy na koni na pláži predsa len vyhral. Samozrejme, ide o to koľko času máte. Čo by som dala za jeden týždeň extra. Ale občas sa treba vyrovnať s vecami tak, aké sú. Tak som sa rozhodla, že ostanem v Jeffrys bay o deň dlhšie, ľudí som tam už poznala, bola sranda, bolo tam krásne a mohla som absolvvať surfovanie aj po tretí krát, utorok poobede. Jazda na koni bola nádherná. Tak moc ma mrzelo, že som si cez noc nedala nabíjať telefón, tak nemám žiadne fotky. Len tie, čo som si spravila do svojej pamäte. Najprv sme išli cez také húštiny, až sme prišli k obrovským pieskovým dunám. Slnko nesvietilo, a krásna žltá farba dún kontrastovala tmavomodrému nebu a modrým horám v diaľke. Pomali sme prešli pomedzi duny a dostali sa až ku pláži. Skoro som nedýchala, stály sme na vrchole pieskovej duny, pred nami rozbúrený oceán a panenská príroda. Pláž sa nachádzala niekoľko kilometrov od populárnej turistickej pláže, tak sme mali celú pláž len pre seba, niekde nikto, ani žiadne domy, nič, len príroda a hluk rozbúrených vĺn. Sprievodca sa ma opýtal, či chcem ísť aj rýchlejšie. Prečo nie, veď mám helmu. Povedal mi, ako priviesť koňa do cvalu. Raz, dva, tri a už som cválala s vetrom o preteky. Dá to zabrať, nestratiť kontrolu a ostať v kľude, ale ten pocit je na nezaplatenie. Cválali sme niekoľkokrát, medzitým som sa musela párkrát vydýchať. Pa rá da!
No a ešte čosi o surferskom živote a štýle. Doteraz to na mňa pôsobilo všetko vždy strašne umelo. Surferi ako pózeri, čo sa svojimi opálenými vyrysovanými telami snažia zapôsobiť, nosia drahé značkové surferske oblečenie, na ktoré normálny človek nemá peniaze, a proste mi to bolo doteraz celé veľmi nesympatické, až na výnimky, pretože Coffee bay bolo maximálne nekomerčné, ale tiež surferske miesto. Ale Jefrys bay je veľmi populárna destinácia surferov, je ich tam veľa a hlavne teraz, pretože sa tam o tri týždne koná celosvetový šampionát. Ale po tomto pobyte som zistila, to čo už som vlastne dávno vedela, len som to potrebovala zažiť na vlastnú kožu. Nehádzať všetkých do jedného vreca. Niektorí síce môžu byť len pózeri s RayBanami, ale ja som stretla len veľmi milých ľudí, s ktorými sa dá zasmiať a večer dať pivo, zahrať si biliárd. Všetci sa stále usmievajú, aj keď si ešte nedali v ten deň jointa a rozprávajú sa medzi sebou každý s každým, žiadne skupinkovanie. Proste pohoda klídek a tabáček. A áno, došla som aj na kĺb všetkým tým drahým oblečeniam, ktoré nosia. V Jeffrys bay sú totiž outlety a mám super nové roxy tričko ani nie za 10 eur a nohavice za 15. No nekúp to!
Ako hovorím, musela som sa vyrovnať s tým, že na bungee už tentokrát čas nemám. Nemyslela som si, že by to tak mohlo byť, ale Juhoafrická republika je miesto, kde sa asi ešte raz vrátim...
