Pat rokov je doba, kedy mi miestny tu v Johannesburgu povedali, ze Maboneng bude uplne iny nez je dnes.
Môj trip sa teda končí v Johannesburgu, tam, kde začal. Kruh sa uzavrel. Čo som si z toho tripu zobrala? Hlavne spomienky. Mam mnoho fotiek z miest, ale omnoho dôležitejšie je to, čo som si odfotila do svojho srdca. Nie sú to len obrázky, sú to rozhovory, pocity, úsmevy ľudí ktorých som stretla, názory na život, ktoré som s nimi zdieľala.
Spomínam si na moju prvú hotelovú skúsenosť, super ľudí a zdieľanie hneď v prvý deň môjho tripu.
Spomínam si na milého miestneho chalana, s ktorým som cely den cestovala z Johannesburgu do Escourtu a ukázal mi, že aj miestni sú rôzni, plný rešpektu a úcty voči cudzincom.
Spomínam si na Antbear Lodge. Na zapadajúce slnko a pohár červeného vina v ruke po pracovnom dni.
Spomínam si na Connie a jej terapiu, jej energiu a vyžarovanie. Na rozhovor s ňou a na to, čo ma naučila.
Spomínam si na Andrewa, jeho najprv odmeraný postoj a potom na to, ako sa hral s Coniienim gongom ako malý chlapec.
Spomínam si na Adiela, ako dokázal skoro bez prestania 3 hodiny rozprávať na ceste z Pietermatrizburgu, ako mi ukazoval karate chvaty a čo vlastne znamenaju. Aký bol jednoducho šťastný z jednoduchých veci. Ako ma prijal najsrdečnejšie zo všetkých, za čo som mu nesmierne vďačná.
Spomínam si na mladého zulu kolegu Mlendeniho ako sa ma na svatbe podgurážený pýtal, ci nechcem byt jeho druhou ženou, že sa mu veľmi páčim:)
Spomínam si na safari na koni a pocit neskutočného šťastia. Ani neviem či viac z tých zvierat okolo mňa alebo toho, že som na koni.
Spomínam si ako som cely deň maľovala pre Conie kvet života a úplne pritom zabudla na vonkajšiu realitu, zabudla na to že musím cez deň aj jest a piť, taká zažraná som bola do práce. A ten pocit, keď som svoju prácu dokončila…
Spomínam si na lúčenie sa so známym miestom aj na vzrušenie z toho čo príde…
Spomínam si na dlhé hodiny v buse…
Spomínam si na 3 fantastické dievčatá zo Švajčiarska, ktoré ma sprevádzali v BazBuse z Drakensbergu až do Coffee bay.
Spomínam si na Coffee bay. Na dych vyrážajúci záliv. Na miestnych ľudí, na prvý pokus o surfovanie. Na náš Beach day a hranie volejbalu. Na večer pri ohni, bubnovačky, biliard, rozhovory, úsmevy. Špeciálna energia ktorá ide z celého miesta, a ak mate otvorenú dušu, cítite to celou bytosťou…toto miesto nie je len Place to be ale aj Place to die for…
Spomínam si na túžbu skočiť si známy bungee jumping a na sklamanie z toho, že som na to nemala cas…
Spomínam si na Jeffrys bay. Na prvú skutočnú lekciu surfovania, a na druhu skutočnú lekciu surfovania a na prvý pokus surfovať sama. Na šialeného lektora, na večerne drinky a na behanie vôkol v bikinách kým miestni mali obuté zimne čižmy. Na biele pieskové duny ktoré som nemusela zdolávať ja ale môj kôň a na pocit aké je to cválať na pláži na koni.
Spomínam si na ďalších 11 hodín v buse do Cape Town ktoré vďaka prijemným spolucestujúcim ubehli akosi prirýchlo.
Spomínam si na Cape Town. Na chuť ostať na Cape Point aspoň cely život, taká nádhera to bola. Na kamošky z Brazílie, ktoré som po prvý krát stretla v Jeffrys bay a ani som nevedela a stretli sme sa v Cape Town v tom istom hosteli. Na môj prvý dážď v JAR po mesiaci, na chuť už nič moc nerobiť aj vďaka opici z predošlej noci zo super party ale aj kvôli tomu ze pršalo. Na jazdu na Harley po pobreží, na požehnanie, ktoré som dostala. Na to, ako mi pri výlete spievali "happy birthday" v šiestich rôynzch jayzkoch:)
Spomínam si na to, ako som sa tešila, že sa vrátim ‚späť domov“ do Johannesburgu, Curiocity Backpackers, kde som sa pred piatimi týždňami cítila tak fantasticky a na smútok s ktorým som včera večer zaspávala…že môj výlet sa končí…
Úžastná krajina, úžastní ľudia. Zážitok na celý život, o ktorom budem raz rozprávať svojim deťom…alebo si o nom prečítajú na tomto blogu
