Po tom, ako som v nedeľu zalahla do postele, bola som uzimená, a nebolo to len tým, že v izbe nemám kúrenie a v noci je tu ledva 5 stupňov. Teda najprv som si myslela, že je to tým, ale zimnica ma neopúšťala ani keď som si cez seba hodila ďalšie dve deky a extra paplón. Bola mi zima a potila som sa. Hlava mi išla prasknúť, nemohla som zaspať, a keď aj hej, každých 15 minút som sa budila. Také tie delírické stavy, keď máte horúčku a už neviete, či ste hore, spíte, snívate alebo blúznite. Každý pohyb ma bolel, utrpenie bolo vystrčiť ruku spod paplóna po pohár vody, a nie to ešte ísť na záchod. Nemala som pri sebe akúkoľvek medicínu, veď načo mať zásoby acylpirínu na cesty. Ráno som sa vytrepala z postele, zdeliť šéfovi že som chorá a nemôžem pracovať. Pýtal sa ma kde mám bolesti, tak hneď vylúčil jednu z cudzokrajných chorôb, ktoré tu majú. Chvalabohu. Ale čo mi poradil, "pokiaľ som takým veciam otvorená", jeho žena Connie je liečiteľka. "Robí zázračné veci". Okolo ôsmej som sa za ňou zastavila, robilo mi veľký problém sa pozviechať. Dom, v ktorom býva so svojím manželom, ktorý je môj šéf, je na pozemku Antbear Lodge, len asi 100 metrov od mojej izby. Tých 100 metrov mi v mojom stave pripadalo ako 100 kilometrov.
Connie je veľmi zaujímavá postaršia žena. Nikdy som sa nestretla s niekým, kto robí alternatívne terapie, ale presne tak som si niekoho takého predstavovala. Vyžaroval z nej pokoj a optimizmus, taká éterická bytosť. Len podanie ruky s ňou vás nabije energiou.
Na podlahe pri peci sa vyhrievalo asi 5 mačiek a traja rodézsky richbagovia. Connie ma privítala a spýtala sa ako mi môže pomôcť. Opísala som jej symptómy. Spýtala sa pár vecí, a že či si myslím že je to chrípka. Že s tým mi pomôcť nemôže, musím len piť dosť vody a odpočívať. Ale že ak chcem, môžeme sa pozrieť na to, čo nám povie moje telo. Okrem čínskej medicíny, liečenia čakier a neviem čoho všetkého, sa venuje technike "Body talk". Vôbec som nevedela čo sa bude diať ale cítila som sa tak zle, že už nič sa nemôže stať aby som sa cítila ešte horšie. Vošli sme do jej terapeutickej miestnosti, jedna z jej mačiek nás sprevádzala. Connie sa ma spýtala, či je pre mňa v poriadku, že jej mačka bude s nami. Že toto zviera cíti, keď sa niekto necíti dobre, a chce mu pomôcť. Okej, povedala som. Nech ma lieči aj mačka.
Connie sa ma spýtala na moje meno a dátum narodenia. Povedala som jej že ma aj bolievajú kríže keď príliš dlho stojím alebo chodím. Že mávam často zdurené uzliny, že to je prvý signál toho, že budem chorá. Povedala, že jej to pripadá skôr ako otázka stresu. Tak, poďme sa pozrieť, čo nám tvoje telo povie.
A terapia sa začala. Že ako to začalo? Niekoľko minút držala moje rameno a podbruško. Len tak. Prečo? Neviem. Nechala prúdiť energiu? Alebo čítala čosi svojimi dlaňami? Potom vzala moju pravú ruku a niekde v mieste pod mojim palcom ju pár centimetrov dvíhala a nechala padať spať na svoju ruku. Pritom druhou rukou držala moje rameno. Pripadalo mi to zvláštne ale neriešila som.
Po niekoľkých minútach sa ma spýtala, či je niečo, čo mi v tomto momente spôsobuje stres. Vysvetlila som jej, že nie som zvyknutá pracovať tak veľa, ale tiež sa nechcem sťažovať, pretože som veľmi vďačná, že tu môžem byť. Usmiala sa a povedala, že Andrew a Esmay sú veľmi otvorení ľudia, že môžem povedať, ak niečo je pre mňa moc. Že to pochopia. Potom si niečo zapísala a pokračovala dvíhaním mojej pravej ruky.
Potom na zaskočila ma otázkou. "Máš priateľa?" "Už nie. To je aj jeden z dôvodov prečo som tu." "Chceš o tom rozprávať?" "Asi nie", tlačili sa mi slzy do očí. "Cítim že sú tam stále emócie okolo toho, vieš ich pomenovať?" "Hmm, smútok." "Nie, ešte niečo hlbšie." povedala Connie. "Zlosť." A spustili sa mi slzy. "Si na bezpečnom mieste" povedala Connie. Keď to celé ustalo, vysvetlila mi, že tieto emócie môžu porobiť galibu v celom systéme. Že aj keď som si myslela, že je to za mnou, očividne ešte nie je. Že rozchody otrasú celým našim systémom dôvery vo vzťahy, pýtame sa čo sa stalo a prečo sa to stalo. Moje telo to podľa jej slov ešte celé nestrávilo. Bolesť krížov je u žien spojená so vzťahmi. Že mi s tým skúsi pomôcť.
Nasledovali dotyky na rukách, krku, pod pazuchami, na hrudi a nieviem kde ešte. Občas sa niečo opýtala, niečo si zapísala. Mačka celý čas ležala pri mojich nohách a priadla, liečila ma spolu s Connie. Potom mi vysvetlila niečo o čakrách, ukázala mi ako stláčaním určitých bodov uvoľním stres z tela. Dotýkala sa striedavo môjho zátylku, hlavy, hrude a brucha. Pretože naše telo má "mozgy tri" - mozog v hlave, srdce a brucho. Okrem genitálií ďalšie tri hlavé čakry. Aj keď mozog koľkokrát veci spracuje omnoho rýchlejšie, srdce a brucho to doslova "trávia" omnoho dlhšie. Po terapii som sa jej poďakovala. Povedala mi, že moje telo bude na tom pracovať, že uvolnila nejake cesty, a že ak v priebehu dňa sa budem cítiť zvláštne, je to preto, že moje telo to spracováva, lieči sa.
V každom prípade, ešte som celý deň spala a potila sa, celú noc spala a potila sa. S prestávkami na pitie som spala viac ako 36 hodín, čo sa mi asi nikdy nestalo. A dnes ráno som sa zobudila ako nový človek. Ešte trochu navreté hrdlo a malátnosť, ale v každom prípade mi už nie je na umretie.
Či mi pomohla voda so soľou a cukrom proti dehydratácii, ako mi poradil Andrew, samotné potenie a 36 hodinový spánok alebo čistenie čakier, neviem. V každom prípade som o skúsenosť bohatšia a silnejšia, a zajtra ak si nedám ešte deň dohodnutého voľna, môžem pracovať, ale už vlažnejším tempom, znova.
