V posledných dňoch sa na mňa zosypala suchá lavína, ktorá mi zanechala vo vlasoch a dýchacích cestách nepríjemné čiastočky. Pri rozhovoroch s mojimi (viac menej vzdialenejšími) známymi som si začala pripadať ako pod kopcom, z ktorého sa tento nával sute valí a ja nestíham dosť rýchlo uniknúť. Otázkou sa ale nestáva klasické „prečo“, ale skôr vydesené „Odkiaľ?“.
Nikdy som nezdieľala kamenný pohľad na úroveň prístupu mnohých ľudí ku vzdelávaniu (a nemám na mysli len školstvo samotné). Stav tejto časti kultúry je u nás často málo sympatický. A výraz kultúra som nepoužila náhodne. Budem citovať: „Kultúra je súhrn výsledkov tvorivej činnosti ľudí vo vývine ľudskej spoločnosti“ (takúto definíciu som našla vo výkladovom slovníku slovenského jazyka).
Predvčerom som sa zúčastnila na zaujímavej diskusii, ktorej pôvodná myšlienka sa mi veľmi páčila. Cieľom bolo prebrať stav verejnej diskusie u nás 20 rokov po nežnej revolúcii (ušľachtilý cieľ). Človek, ktorý túto diskusiu organizoval pre pozvaných hostí v pôvodnom znení bez titulkov chcel niečo povedať ľuďom, ktorí chceli to „niečo“ počuť. Zásluhou niektorých zúčastnených divákov, sa tak však nestalo.
Aktéri debaty sa málokedy dostali k slovu a moderátora jeden z „divákov“ verbálne napadol tak, že som si nebola istá, kedy to rozdýcha. Nebudem analyzovať, kto a prečo sa takto zachoval (resp. zachovali), no na pery sa mi tisne otázka, bez vypovedania ktorej sa mi ťažko zaspáva.
Jeden z aktérov diskusie povedal, že kultúra sú podľa neho nie len divadelné predstavenia, ale aj psie výkaly na uliciach a neporiadok okolo odpadkových košov. Táto myšlienka sa mi veľmi páčila. Nejako mi však jej vnútorná podstata nekorešponduje s definíciou slova „kultúra“, nájdenou v slovníku. „ ...vo vývine ľudskej spoločnosti“.
Nechcem sa nikoho dotknúť, ale aký vývin? Vývin slobody slova sa zvrhol strmhlav dolu z K2 a rúti sa na drevených sánkach cez ostré skaly. Namiesto nových, originálnych foriem vyjadrenia nám časť tých, ktorí kedysi poúčali o slušnosti sami ukazujú vrchol neslušnosti a neúcty. Denne sa dívame na to, ako skáču do reči a prehlúšajú akúkoľvek snahu reagovať na otázky, ktoré sami položili. Rozprávajú, lebo im akýsi mylný škriatok povedal, že ak sa nevyjadria, daná diskusia tým utrpí nezahojiteľné rany. Čo je horšie, ich vyjadrenia porušujú často to, čo sami najhlasnejšie vykrikujú, že každý má nárok na svoj diskutérsky čas.
Aby som zhrnula, prečo som začala vetou o vzdelaní, pokračovala pojmom kultúra a skončila pri verejnej diskusii.
Bojím sa, že napriek akejkoľvek (zlepšujúcej, či zhoršujúcej sa) úrovni celkovej vzdelanosti ľudí sa naša kultúrnosť prepadá. Verejná diskusia má podľa mňa jednu veľkú chybu a tou je nedostatok slušnosti diskutujúcich.
Ľudia, ktorí predvčerom zmenili program spomínanej diskusie mali samozrejme právo na názor, ale to, akým spôsobom sa ho snažili prebojovať do frontálnej línie bol nevhodný. Preukázali neúctu k človeku, čo sa na organizácii celej akcie podieľal. Ukázali ignoranciu k moderátorovi, akoby im vek, či pseudopopularita dávali mandát na múdrosť. Svojim výstupom zdokladovali nezáujem o názor pozvaných hostí, kvôli ktorým pôvodne diváci prišli.
Z onoho večera som si odniesla nezodpovedanú otázku: Spejeme k stále vyšším métam spoločnosti a kultúry, alebo sme už dávno zamknutí v ohrade s opicami, z ktorej sa dá jedine vyskočiť cez plot a ujsť?
