Tak keď sa mám zamyslieť nad tým prečo chránim život, musím najprv povedať,že
že som vždy život nechránila.
Prečo ja chránim život?
Bolo to vtedy, keď som ešte nemala skúsenosť z Božou láskou. Mám 54 rokov.
Moje prvé skúsenosti zo sexom boli, keď som mala 17 rokov. V rodine táto
téma bola tabu a žiaľ je dodnes. Už v puberte som si všímala len nejaké
úškrny nad mojím dospievaním, a cítila som sa pritom zranená. Snáď ako
väčšina iných dievčat, som túto tému preberala so svojími rovesníčkami. Tam
platilo, ktorá to okúsi skôr (to zakáné ovocie), tým bude väščia frajerka.
Ako 18-ročná som sa „musela vydávať“ a nejaké hlboké imtímne zmysluplné
rozhovory medzi mnou a mojou matkou neboli. Žila som v katolíckom
prostredí, vedela som, že ísť na potrat je hriech, že mám prijať toľko detí
koľko Boh dá....
....................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................
Nasledovali praktické skúsenosti..., zážitky, problémy, atď... *Dnes mám
36-ročného syna/dcéru ako aj ďalšie deti, ktoré by som za nič na svete
nevymenila. *
Na pomaturitnom stretnutí asi po 30-rokoch vravím triednemu učiteľovi,
ktorý ma videl tehotnú vo 4.ročníku SPŠ: Zostarli sme ... A on mi s úsmevom
odpovedal „Aj zmúdreli."
Teším sa, že v cirkvi pribúdajú nové vedomoti, mladí ľudia, ktorí majú
šancu začať dobre. Ak budú chcieť a mať možnosť viac žiť v spolupráci s
Bohom. Nech im pán Boh žehná!
