Zabudnite na lososa z Lofoten či sobie steaky, nórskym národným jedlom je takzvaný "matpakke", to jest zabalený obed. Pozostáva z pár krajcov chleba, pomazánky, možno salámy či vajca. My ho poznáme ako regulérnu desiatu. Nórska desiata je však obalená hlbšou politikou než naše bryndzové halušky. Je vyjadrením takmer všetkých nórskych národných hodnôt.
Nejde o náhodnú vec. Matpakke, ako ho (alebo ju, keďže ide o desiatu) chápu Nóri, je výsledkom verejného plánu dvadsiatych rokov, keď sa im o náleze ropy možno tak akurát snívalo. Cieľom bolo predstaviť správne raňajky v školách. Pred deväťdesiatimi rokmi tak Nóri zostavili plán, o ktorý sa teraz márne pokúšajú Američania a to naučiť decká na zdravú, surovú stravu. Celozrnný chlebík, mlieko a ovocie predstavovali ideálnu kombináciu, ako ich naučiť umiernenému životnému štýlu. Táto strava bola - a doteraz je - určená na všedné dni. Nóri sú už po tisícročia zvyknutí si odopierať všetko možné. Hoci si už môžu dovoliť luxusnejší životný štýl, a niektorí si možno za odmenu zájdu cez víkend do reštiky,tieto chlebíky si ešte stále poctivo balia celý týždeň. Teda, balia ich ženy. Nórky sa síce emancipujú, kde sa dá, ale zvyk je železná košeľa a desiatu majú robiť baby. Koniec debaty.
To ma privádza k tomu, prečo si na tomto zvyku dávajú tak záležať. Škôlky a školy totiž pravidelne zvolávajú schôdzky, kde diskutujú, čo by malo byť zabalené v matpakke a prečo niekto nebalí matpakke. Vážne, nezaobstarať svoje decko do akejkoľvek inštitúcie a prenechať ho bufetom a automatom vám možno nezaručí vykopnutie zo schôdzky až na Mars, ale na Mesiac určite. Nóri sú predsa umiernení.
Takouto kontrolou zo strany školských inštitúcií vzniká trošku kuriózne prepojenie medzi rodinou a štátom. Chlebíky v balíčku sú jasným signálom, že sa jedná o pracovný deň, čo je ďalšia vec, ktorú má tento systém deti naučiť. V priebehu pracovných dní sa im aj odopierajú sladkosti. Nóri totiž čokoládu za potravinu ani nepovažujú. To si osobne ani nedokážem predstaviť.
Takže, maminy musia chystať matpakke. Je to morálna a občianska povinnosť. Ale nórske decká sú ako každé iné. Nevďačné. Neraz to hodia do koša. Ale kto to kedy neurobil, nie? Občas sa mi stalo, že som svoju desiatu nechala v taške aj týždeň a nemala som o nej ani šajnu... mami, prepáč.
A ešte posledná vec. Keďže Nóri sú prírodou posadnutí ako Charles Manson satanizmom, idea matpakke kladie dôraz aj na túto národnú charakteristiku. Proste patrí vonku. Každý víkend, čo vybehnú do hôr, na cípoch fjordu tlačia chleby do hlavy.
A tak je táto desiata spojivom medzi tradičnou rodinou, štátom i prírodou.
