V duchu hesla, že najlepšia obrana je útok, začalo už viesť novú „hybridnú“ vojnu, ktorú považuje za svoj vynález. Na Slovensku sú ruské aktivity viditeľné najmä na propagačnej báze, no ako sme mali možnosť zistiť, ruskí „dobrovoľníci“ sa nevyhýbajú ani vytváraniu a cvičeniu slovenských ozbrojených diverzných skupín. Pre každý normálny a sebavedomý štát by to stačilo na to, aby pochopil, že Rusko sa nespráva ako jeho priateľ.
Samotná ruská propaganda by až takým nebezpečenstvom nebola, keby nemala aktívnych domácich podporovateľov. Koľko z nich je za proruskú kampaň platených a koľkí to robia dobrovoľne, nevieme. Vieme však, že ruská vláda na vytváranie a šírenie dezinformácií zriadila špeciálny program Sputnik, v rámci ktorého platí novinárov a šíriteľov propagandy v európskych štátoch. Situácia je natoľko vážna, že Európska únia zaviazala svojich ministrov zahraničných vecí, aby urýchlene pripravili stratégiu boja s ruskými dezinformáciami. Hlavným koordinátorom má byť eurokomisárka zodpovedná za zahraničnú politiku únie.
Prvým konkrétnym nebezpečným dopadom proruskej propagandy na Slovensku je iniciatíva zameraná na vystúpenie z NATO. Oficiálne sa skrýva za boj za mier a neutralitu. Paradoxom je, že istotu mieru nám dáva práve členstvo v NATO. Predstava funkčnej neutrality v našom geopolitickom priestore je viac ako naivná. Len absolútni diletanti v medzinárodnej politike si môžu myslieť, že neutralita vzniká tak, že nejaký štát sa rozhodne byť neutrálnym. V medzinárodnej a ani v domácej politike neexistuje mocenské vákuum. Ak niekto nejaký priestor opustí, automaticky ho obsadí niekto iný. Slovensko bez NATO nemá v dnešnej medzinárodnej situácii šancu ostať nezávislé a slobodné.
V európske histórii máme príklady štátov, ktoré boli neutrálne. Ich neutralita, s výnimkou Švédska v roku 1815, však nevznikla len z ich vlastnej vôle. O ich neutralite rozhodli veľmoci a susedia daného štátu. Viedenský mier po Napoleonovej porážke garantoval neutralitu Švajčiarska a už spomenutého Švédska. Švajčiarsko sa snažilo od európskych konfliktov držať bokom už predtým, no Napoleonovi to nebránilo, aby si zo Švajčiarska urobil bojovú zónu.
V roku 1830 vznikol nový štát Belgicko odtrhnutím sa od Nizozemska, čím zároveň vniklo aj dnešné Holandsko. Aby sa nemenili mocenské pozície v Európe, veľmoci vyhlásili, že Belgicko bude neutrálny štát. Holandsko neutralitu svojho suseda akceptovalo až o päť rokov neskôr. No v prvej svetovej vojne, Nemecko ako právny nástupcu Pruska garantujúceho neutralitu Belgicka, tento štát bez problémov obsadilo.
Neutralita sa stala lákavá aj pred druhou svetovou vojnou, okrem Belgicka ju vyhlásili aj Holandsko a Luxembursko. Opäť im to nepomohlo a nemecká armáda pri útoku na Francúzsko tieto štáty obsadila. Nie náhodou sa všetky tri štáty stali zakladajúcimi členmi NATO. Švédsko si počas druhej svetovej vojny svoju neutralitu zachovalo len vďaka tomu, že sa správalo ako nemecký spojenec. Dodávalo do Nemecka železnú rudu a ostatné požadované suroviny a tovar. Napriek tomu Nemecko pripravilo plán na obsadenie Švédska, našťastie ho už nestihlo realizovať. Švajčiarsko sa v druhej svetovej vojne ochránilo aj vďaka silnému letectvu, dobre pripravenej armáde s vycvičenou domobranou a najmä vďaka tomu, že stalo tolerovaným centrom bankovníctva všetkých bojujúcich strán.
Po skončení druhej svetovej vojny vznikli v Európe dva nové neutrálne štáty. Tiež z vôle veľmocí. Fínsko, ktoré však reálne bolo pod silným vplyvom Sovietskeho zväzu, ktorý neraz zasahoval aj do vnútornej politiky Fínska. A Rakúsko, ktoré sa po porážke v druhej svetovej vojne podobne ako Nemecko rozdelilo na okupačné zóny. Cudzie veľmoci boli v Rakúsku ešte desať rokov po skončení vojny a Rakúska neutralita bola jediná cesta, ako zabrániť tomu, aby sa po vzore Nemecka aj Rakúsko nerozdelilo na východnú a západnú časť.
A ešte jeden neutrálny štát vznikol v Európe nedávno, Ukrajina. Neutralita jej bola „ponúknutá“ výmenou zato, že sa zbaví svojich jadrových zbraní. Budapeštianske memorandum bolo podpísane v roku 1994 a Ruská federácia, USA a Veľká Británia sa spoločne písomne zaviazali chrániť nezávislosť, bezpečnosť a celistvosť Ukrajiny.
Čo nám tento krátky exkurz do dejín európskej neutrality hovorí? Ak ide do tuhého, žiadne bezpečnostné garancie nenahradia reálnu schopnosť vlastnej obrany. Funkčná neutralita je veľmi drahá. Švédsko i Švajčiarsko majú moderné armády s vyspelými tajnými službami. Na obranu vynakladajú ročne oveľa viac ako väčšina štátov NATO. Navyše Švédsko i Fínsko po vypuknutí vojny na Ukrajine začali pre lepšie zabezpečenie svojej obrany užšie spolupracovať s NATO. A Slovensko? Na obranu nedávame ani dve percentá HDP ročne, máme zastaranú vojenskú techniku a ruskí agenti sa na Slovensku cítia ako v raji.
Tí, čo iniciatívu za vystúpenie z NATO organizujú, to dobre vedia. Minister zahraničných vecí Českej republiky priznal, že ruskí agenti svojimi aktivitami „ohrozujú bezpečnosť Českej republiky“. Troch sa podarilo pri ich činnosti chytiť, no podľa slov ministra, ruských agentov pôsobí v Česku veľa a nestíhajú všetkých sledovať a odhaľovať. Veliteľ generálneho štábu Českých ozbrojených síl už pred mesiacmi verejne upozornil, že Ruská republika na území Čiech začala viesť hybridnú vojnu. Len na Slovensku sa tvárime, že sa nič nedeje. Dokedy?
