Z veľkého očakávania a z celej „zásadnej zmeny“ sa však môže stať už čoskoro nepríjemná fraška. Ešte pred poslednými parlamentnými voľbami sa Slovensko začalo pripravovať na nové programové obdobie „eurofondov“. Roky 2021 až 2027 mali priniesť dve zásadné zmeny: zamedziť zneužívaniu dotácií a posilniť regionálnu zodpovednosť za miestny rozvoj.
Okrem iného to znamená, že rozhodovanie o využití peňazí z EÚ sa malo posunúť na nižšiu, regionálnu úroveň. Novými pravidlami sa tiež mal posilniť význam regionálneho partnerstva. Nové pravidlá mali zabezpečiť, že sa priamo v regiónoch bude môcť rozhodovať o strategických a dôležitých investíciách a po splnení formálnych požiadaviek sa z európskych zdrojov rovno zrealizujú. Znížila by sa tak šanca zneužívať eurofondy, čo sa pravidelne stávalo v systéme, kde o zdroje súťažili viacerí žiadatelia. Tento, tzv. dopytový systém získavania pomoci by sa síce úplne nestratil, no mal sa stať už len podružným a určeným na menšie investičné aktivity.
Aspoň takýto bol pôvodný cieľ, ktorý v plnej miere podporila aj nová vláda. Ako sa však začali postupne pripravovať podklady a pravidlá k novému programovému obdobiu, pôvodný úmysel sa začal vytrácať. Odhliadnuc od chaosu a nejasností, ktoré by sa dali pripísať aj na vrub neznalosti zložitého problému u nového vedenia, začali svoj záujem pretláčať jednotlivé ministerstvá, ktoré nechceli prísť o svoj vplyv pri využívaní eurofondov.
Podľa posledných informácií by tak už dolu, na regióny, malo ísť len niečo cez 10 percent z celkovej výšky financií, ktoré na Slovensko prídu. A podobný objem by mal zostať vyčlenený na dopytový, teda súťažný spôsob čerpania, ktorý mal byť pre čistenie eurofondového priestoru pôvodne utlmený. Teda z takmer 13 miliárd eur, ktoré majú v rámci programového obdobia 2021 až 2027 prísť na Slovensko, na regionálnu úroveň prejde len niečo cez 1,3 miliardy. A to pre všetky kraje a aj novo vytvorené tzv. Udržateľné mestské rozvojové územia (UMR). Zrejme podobná suma bude vyčlenená na dopytové projekty.
A to sa má udiať v čase, kedy majú aktéri regionálneho rozvoja za sebou dva roky intenzívnych príprav. V duchu pôvodných predsavzatí a sľubov začali zložitý proces vytvárania regionálnych partnerstiev. Aj napriek pandemickým komplikáciám, ktoré bránili osobným a väčším rokovaniam, začali vznikať rôzne koordinačné a partnerské rady, zbierali sa podnety z miestneho prostredia, vyhodnocoval sa ich význam a súlad s nastavenými pravidlami na nové obdobie. Nakoľko finančný sumár požiadaviek bol obrovský, ľudia v regiónoch začali premýšľať, ktoré strategické ciele odporučia na celoregionálne investičné zámery. Dohody na spoločnom záujme sa pochopiteľne rodili pomaly a ťažko. Aj keď nikto presne nevedel, koľko financií pôjde do regiónov, každý kraj počítal s niekoľkými stovkami miliónov eur.
A čo sa stane teraz, keď sa pôvodné plány a avizované pravidlá, takpovediac, zmetú zo stola a opäť sa na Slovensku vrátime k centralizovanému rozdelenie zdrojov? Okrem veľkého rozčarovania a sklamania sa ťažko vytvárané regionálne dohody rozpadnú. Vrátime sa k regionálnym záujmovým bojom a vzhľadom na malý objem prostriedkov, o ktorých sa bude rozhodovať, partnerstvá sa budú opäť vnímať len ako nejaké formálne a vynútené inštitúty. Ak sa regionálni aktéri zložito dohadovali, ako rozdeliť zdroje na potrebné investície za cca 400 či 500 miliónov eur, ako vznikne konsenzus pri rozdelení cca 100 miliónov? Čo sa vyhodí, čo sa neurobí, kto ustúpi?
Pre lepšiu názornosť, v Nitrianskom kraji začala napríklad vznikať dohoda na spoločnej integrovanej investícii, ktorá mala byť určená na likvidáciu a zhodnocovania bioodpadu. Jej realizácia by stála cca 70 miliónov eur. A takéto väčšie združené investičné balíky mali vzniknúť tri až štyri. Mali sme záujem podporiť miestnu ekonomiku cez modernejšie poľnohospodárstvo, chceli sme samozrejme zlepšiť infraštruktúru a realizovať projekty znižujúce negatívne dopady klimatických zmien. A tiež sme chceli niečo investovať do cestovného ruchu a využiť to, že sa podarilo získať pre Kultúrnu cestu sv. Cyrila a Metoda certifikát Európskej kultúrnej cesty. Teraz sa môže stať, že plány a zámery, na ktorých sme sa v Nitrianskom kraji po dlhých rokovaniach dohodli, napokon nebude z čoho financovať.
Rozuzlenie by malo prísť už na začiatku septembra, ale ak sa všetky potichu šírené informácie potvrdia, nemožno sa diviť, že takéto rozdelenie zdrojov bude čeliť oprávneným atakom od všetkých samosprávnych a regionálnych autorít.
Autor je zástupcom primátora mesta Nitra
a predsedom Komisie regionálneho rozvoja a územného plánovania NSK
