Musí si dobre zadefinovať svoje priority a aj zvoliť dobrú stratégiu na ich presadenie. Vieme, že Slovensko patrí k štátom, ktoré zo spoločného európskeho trhu profitujú najviac. Podľa analýzy Americkej obchodnej komory, ktorá bola vypracovaná pri príležitosti 25 rokov fungovania spoločného európskeho trhu, až 70,4 percent celej našej tovarovej výmeny prebieha v rámci EÚ. Patrí nám tak prvé miesto spomedzi všetkých členských štátov. Celková miera našej integrácie do európskeho obchodného priestoru je na úrovni 88,3 percenta. Naša ekonomika, zamestnanosť i naštartovaný rozvoj teda závisí od prežitia funkčnej a intenzívnej európskej spolupráce viac, ako nám je milé.
Vieme, že samotná Európska komisia predložila päť alternatív, ktorými by sa budúci vývoj v EÚ mohol vyvíjať. Päť alternatív na tak dôležitú zmenu je veľmi veľa. Znamená to, že Európska komisia buď sama nemá jasno v tom, ktoré riešenie je najlepšie alebo nemá silu a odvahu na jeho politické presadenie.
V ankete na tému budúcnosti EÚ odpovedali zástupcovia jednotlivých parlamentných strán takmer zhodne v tom, že podľa nich by pre Slovensko bola najvhodnejšia štvrtá alternatíva. Teda znížiť rozsah spoločných politík, a tie potom vykonávať efektívnejšie. Podľa viacerých uverejnených komentárov si táto alternatíva získala podporu aj v mediálnej obci. Nie náhodou, znie to lákavo. Návratom niektorých kompetencií by sa „posilnili“ národné štáty a vznikol by väčší priestor na spoločné riešenie vybratých oblastí. Ako sa ľudovo hovorí, vlk by sa nažral a aj ovca by ostala celá. Má to však jeden háčik, akosi automaticky predpokladáme, že jednotlivé štáty sa dokážu v rýchlom čase zhodnúť na tom, ktoré oblasti v réžii EÚ ponechať a ktoré nie. A rovnako považujeme za samozrejmé, že do tohto zoznamu sa dostanú všetky naše priority.
Slovensko je veľmi malý hráč na to, aby si mohol klásť nejaké podmienky. Možno aj preto sa logicky pripojil k susedom z V4. Nielen Slovensko, ale najmä Maďarsko a Poľsko podporujú štvrtú alternatívu budúcnosti EÚ. Vzhľadom na svoj vnútropolitický vývoj by im vyhovovalo využívať výhody EÚ a zároveň si ponechať odstup od zasahovania spoločenstva do citlivých vnútorných udalostí. A tak sa štáty V4 dohodli a podpísali memorandum, že budú ohľadom budúceho fungovania EÚ „lobovať“ spoločne. Natíska sa nám však otázka, či sa spoločným memorandom s maďarskou a poľskou vládou, ktoré boli viackrát upozorňované na porušovanie zásad demokracie, vyjednávacia váha Slovenska na presadenie svojho záujmu zvýšila.
Hlavným záujmom krajín V4 je, aby v rámci EÚ zostala spoločná ochrana vonkajších hraníc a voľný Schengenský priestor vo vnútri. Bude však Nemecko či Taliansko mať záujem chrániť a platiť stráženie hraníc pre štáty, ktoré sa v časoch najväčšieho problému s utečencami jasne vyhranili proti nim? Ktoré odmietli prevziať spoluzodpovednosť za jeho riešenie? Bude chcieť Nemecko, Francúzsko či Taliansko čeliť ďalším „handrkovaniam“ so štátmi, ktoré sú čistými prijímateľmi pomoci, vyhýbajú sa problémovým rozhodnutiam a navyše majú viac ako voľný výklad pojmu liberálna demokracia?
Ďalším strategickým záujmom Slovenska na spoločnej politike EÚ je oblasť energetickej politiky a bezpečnosti. Najmä na znižovaní našej závislosti od dovozu ruských energetických surovín. Nájde sa aj tu zhoda v rámci celej EÚ? Veď profit z tranzitu spolu s aktívnou ruskou politikou ukázali, že spoločná energetická politika už teraz naráža na individuálny záujem štátov. Dokonca len v rámci V4 má Maďarsko eminentný záujem na výstavbe South Streamu.
Visegrádska spolupráca je pre realizáciu slovenských zahraničných i bezpečnostných záujmov potrebná. Obávam sa ale, že v tomto prípade nás prílišné lipnutie na nej môže aj potopiť. Na rozdiel od našich visegrádskych susedov sme jediný aj členom eurozóny. K centrálnym štátom EÚ máme oveľa bližšie ako oni. Treba si tiež uvedomiť, že ak by sa aj začala diskusia EÚ o štvrtom variante, silní európski hráči v prípade komplikovaných hádok nebudú čakať na ich koniec. Nemecko, Francúzsko, Taliansko či Španielsko už naznačili, že miera integrácie by mala byť dobrovoľná. Nediplomaticky povedané, komu sa nepáči, môže prejsť na vedľajšiu koľaj. Aby sme tam neskončili aj my, trebárs až na tej širokorozchodnej.
