Skôr naopak. Podľa upozornení ekonómov a odborníkov pôsobiacich na trhu práce, Slovensko už teraz pociťuje nedostatok ľudí v niektorých profesiách. Teda Slovensko sa nemá stavať do polohy, žiadny imigrant na Slovensko, ale do pozície, prijmime tých, ktorých potrebujeme. Napokon USA, Kanada i Austrália využívajú rozumnú politiku prijímania imigrantov už dávno a pomáha im to udržať ekonomický rast.
Druhý rozmer prijímania imigrantov je spojený s bezpečnostnými či kultúrnymi obavami. Ale nikto predsa Slovensko nenúti, aby prijímalo ekonomických migrantov z Afriky s extrémistickými islamistickými sklonmi. Slovensko je dostatočne zaujímavé aj pre jazykovo i kultúrne nám blízkych Ukrajincov či Bulharov. Inak už dnes na Slovensku pracuje aj niekoľko desiatok Palestínčanov, Iračanov či Sýrčanov, ktorí u nás zostali po vysokej škole a nepredstavujú žiadnu bezpečnostnú hrozbu.
Tretí rozmer migračného problému je v tom, že treba rozlišovať medzi utečencami a ekonomickými migrantmi. Veľký nárast utečencov spôsobili vojny a terorizmus na Blízkom východe. Utečenci neutekajú s cieľom ekonomicky si prilepšiť či zneužívať európsky sociálny systém, chcú len niekde v kľude prežiť dobu, kým sa budú môcť vrátiť domov. Pravda, ak im nejaký ostane. Práve týchto ľudí treba riešiť prioritne, a paradoxne títo ľudia by možnosť bývať na Slovensku aj privítali. Na rozdiel od tých často ukazovaných afrických ekonomických migrantov, ktorých by aj v prípade nejakých kvót na Slovensko bolo treba doniesť násilím, nakoľko pre nich Slovensko nie je vôbec zaujímavé.
Poľsko urobilo gesto a povedalo, že kvóty nepríjme, no postará sa o šesťdesiat kresťanských rodín zo Sýrie. Pripomeňme si, že sú to najstarší kresťania na svete, stále hovoriaci aramejčinou, rečou Ježiša Krista. Myslím si, že lepšie gesto v boji proti islamizácii Európy, ako ústretový azyl pre rodiny prenasledovaných kresťanov ani neexistuje. Netreba prijať šesťdesiat rodín, ale aspoň dvadsať by sme mohli aj my. A mohli by sme sa pozrieť aj na ich vzdelanie a prax, možno by sme ich výberom dokonca urobili službu našej budúcnosti. O etickom či morálnom význame takéhoto činu ani netreba hovoriť.
Takže to zhrniem, nikto nás nenúti prijímať imigrantov, vždy budeme mať medzi nimi možnosť voľby. Naopak, rozumným výberom spomedzi utečencov alebo kultúrne a nábožensky nám blízkych imigrantov, by sme mohli doplniť chýbajúcich odborníkov a vyučených majstrov. Prečo je teda okolo migrantov na Slovensku toľko hystérie? Lebo vláda a jej premiér od začiatku vzniknutý problém okolo kvót vôbec nezvládli.
Smer žiadnu stratégiu migračnej politiky nemá. Tak ako vyše roka nemá ani stratégiu bezpečnosti a obranyschopnosti, ktorá by zodpovedala zmeneným bezpečnostným podmienkam vo svete. A tak poslanci Smeru v Európskom parlamente hlasujú za kvóty a tí na Slovensku nevedia čo s tým. Bola to flagrantná nečinnosť Smeru ohľadom migračnej politiky, ktorá otvorila dvere dobre organizovanej skupine extrémistov a neoľudákov, ktorá manipulovaním s tradičným slovenským strachom zo všetkého cudzieho a neznámeho vytvorila predstavu, že na slovenské hranice útočia státisíce teroristov a násilníkov. Už dávno mala byť verejnosť informovaná o našom postoji k migrácii i o tom, že migranti nie sú jedna homogénna masa. Že väčšina hrôzostrašných príbehov kolujúcich na sociálnych sieťach sú dobre premyslené podvrhy a zámerne šírené klamstvá. Aj o tom, že tie strašné kvóty pre Slovensko sa mali týkať len eritrejských kresťanov a utečencov zo Sýrie. A aj o tom, že Slováci pracujúci v Anglicku či Írsku sú vlastne tiež ekonomickí migranti oberajúci o prácu domácich obyvateľov.
