reklama

Regionalizmus ako odpoveď na frustráciu voličov a radikalizmus na Slovensku?

Napriek opätovnému naštartovaniu slovenskej ekonomiky, rozdiely medzi jednotlivými oblasťami na Slovensku sa prehlbujú.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Napriek poklesu nezamestnanosti na Slovensku, takmer na úroveň historického minima, v mnohých okresoch nezamestnanosť stále stúpa. Nožničky medzi severozápadom a juhovýchodom krajiny sa roztvárajú viac a viac.

Štátom podporované a zvýhodňované veľké investičné aktivity dosiahli svoj strop. Automobilky už lákajú najmä zahraničných pracovníkov. Jednoducho, riešením nie je presťahovanie celého juhovýchodu na severozápad. Jednak sa to dobrovoľne nedá, jednak to ľudia nechcú a jednak by to trvale poškodilo celý štát. Napokon politika vedomého vyľudňovania a násilného sťahovania patrí do výbavy iných režimov. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skutočnosť, že niektoré oblasti štátu sa rozvíjajú viac a rýchlejšie ako iné, je prirodzené a normálne. Rovnako tak čiastočné sťahovanie sa obyvateľov z menej rozvinutých oblastí do rozvinutejších. Paradoxne, v minulosti boli najvyspelejšie oblasti Slovenska práve tie, kde dnes hrozí najväčšia chudoba. Spišské mestá na východe či banské mestá na juhu stredného Slovenska mali rozvinutejšiu mestskú kultúru a vyšší životný štandard ako zvyšok Slovenska. Ale to neznamenalo, že ostatné časti krajiny sa ekonomicky prepadali. Len rástli pomalšie. A v tom je ten základný rozdiel. Chudobné okresy na juhovýchode nerastú pomalšie ako zvyšok Slovenska, padajú dolu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak ako sa nedá násilím sťahovať ľudí za prácou do vzdialených oblastí, tak isto sa nedá ani investorov ťahať násilím tam, kam nechcú. Investor nie je sociálny podnik, jeho zámerom je podnikať a dosahovať zisk. Ide tam, kde má najlepšie podmienky. Buďme radi, že okrem Bratislavy už potiahli stredné Považie a stredné Ponitrie. Dúfať v podobný úspech aj pre zvyšok Slovenska je v najbližších rokoch nereálne. Na to, aby sa východ Slovenska stal investične zaujímavý, by sa musela zmeniť situácia v celej geopolitickej oblasti. Možno, ak by sa stabilizovala Ukrajina a Rusko zmenilo svoj prístup k zahraničnej politike, náš východ krajiny by sa stal logisticky zaujímavý. Ale aj tak by musel byť napojený na medzinárodné tranzitné koridory. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Inak povedané, centralistické prístupy sú vyčerpané. Štátu ostáva povinnosť budovať infraštruktúru a zjednodušovať podnikanie, ale ostatné by mal nechať na samotné regióny. Ale nové a silné regióny, so zvýšeným podielom príjmov z daní a reálnymi nástrojmi na ovplyvňovanie miestneho rozvoja a života. Slovensko je hornatá krajina, plná regionálnych špecifík a odlišností. Máme zložitejšiu sociokultúrnu štruktúru ako Čechy či Maďarsko. Ale namiesto toho, aby sme túto odlišnosť premietli do podoby politického usporiadania, stále sa snažíme na celú krajinu natiahnuť len jednu plachtu. 

Uvedomujem si, že po rokoch centralizmu a vďaka nepodarenému projektu dnešných Vyšších územných celkov sú návrhy na silnejšiu decentralizáciu vnímané opatrne. Regionalizmus v prípade Slovenska však nie je žiadny sociálny experiment. Slovensko bolo spravované silnými samosprávami od 16. storočia. A aj vtedy župné samosprávy boli tŕňom v oku všetkých absolutistických vlád. Prekážali Jozefovi II, problematické boli pre centralistické Československo po roku 1918 a odmietli ich aj komunisti po roku 1948. Prečo sú však problémom aj dnes? Prečo radšej premýšľame, ako druhý stupeň samospráv zrušiť úplne či sa vrátiť ku komunistickému modelu štyroch krajov?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je to len v tom, že dnešný model vyhovuje súčasným politickým stranám? Veď či sa jedná o vládne alebo opozičné strany, buď sú založené na silnom „vodcovi“ alebo regionálnu štruktúru vôbec nemajú. Pre obe možnosti by regionalizácia štátu znamenala oslabenie ich vplyvu. Politicky sa s nádejou na regionalizmus na chvíľu upäl zrak Slovenska po voľbách, keď sa do parlamentu dostal Kotleba a ďalší extrémisti. Podstata regionalizmu je však oveľa významnejšia. Jej úlohou nie je minimalizovať dôsledky frustrácie voličov zo stavu Slovenska, ale im predchádzať. 

Daniel Balko

Daniel Balko

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  9x

Študoval som politológiu a históriu, čo predznamenalo väčšinu mojich záľub, teda dejiny, medzinárodne vzťahy a fungovanie verejnej správy. Posledné roky sa profesionálne venujem regionálnemu rozvoju, najmä v oblastiach cestovnému ruchu a gastronómii. Voľné chvíle venujem čítaniu a Dobovému spolku Militia Portalis. Politicky som tiež aktívny, som podpredsedom strany Šanca, zástupcom primátora v Nitre a poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu