Regionálnym trhom sa vo vyspelých štátoch venuje čoraz väčšia pozornosť. Ide o previazaný proces, ktorý ma nielen ekonomickú, ale aj politickú či dokonca občiansku a aktivistickú rovinu. Za podporou regionálnych ekonomík je často snaha o ekologickú výrobu či dodržiavanie sociálnych štandardov, ktoré sa v globálnom priestore nedajú kontrolovať. Nie náhodou jedným z najsilnejších trendov regionálnej výroby sú rôzne BIO výrobky, či aspoň firmy „priateľské“ k životnému prostrediu. V prospech decentralizácie trhu hovorí aj stále rastúca požiadavka po špecializácii a konkretizácii ponuky, ktorú globálna výroba nevie ponúknuť. Pred univerzálnymi značkami sa začínajú uprednostňovať špecifické a originálne tovary a produkty z miestnej ponuky. Vznikajúci priamy kontakt medzi výrobcom a spotrebiteľom navyše obchod urýchľuje a odbúraním zbytočných sprostredkovateľov a nákladov na náročnejšie balenia, aj zlacňuje. Regionálne trhy nemajú nahradiť globálnu ekonomiku, majú však znížiť jej podiel na celkovom obchode. Aj keď v niektorých prípadoch, najmä v Škandinávii, sa objavujú dokonca návrhy na sebestačné regióny či mestá. Pri týchto konceptoch však prioritou nie je ekonomická kalkulácia cenovej výhodnosti. Od regionálnych ekonomických systémov sa skôr očakáva ich komplexnosť, udržateľnosť a previazanosť na miestne prostredie, teda aj ekosystém priestoru od čistoty vzduchu po kolobeh vody.
Rozumné štáty teda svoju pozornosť presúvajú od veľkých tovární napojených na globálny trh k menším a malým výrobniam, či už k „módnym“ startapom alebo výrobcom orientovaným na miestnu spotrebu. Napokon rastúca produktivita práce a technologické novinky vo veľkých výrobných oblastiach znižujú ich dopyt po pracovnej sile. Rovnaký objem výroby už vedia zabezpečiť aj s menším počtom zamestnancov. A práve schopnosť veľkej zamestnanosti bol často jediným dôvodom, prečo veľkovýrobu štáty podporovali. Na Slovensku sa však naša ekonomika stále drží starého modelu. Vláda schvaľuje miliónové dotácie na nové megatovárne s montážnymi halami, a to dokonca v regiónoch, ktoré nemajú žiadnych disponibilných nezamestnaných. Namiesto diverzifikovanej výroby založenej na silnej a nezávislej strednej vrstve stále uprednostňuje veľké množstvo závislých pracovníkov od malého množstva zamestnávateľov.
Vďaka rastúcej životnej úrovni a otvorenosti európskeho priestoru sa záujem o regionálne výrobky a produkty objavuje aj u nás. Podľa prieskumu preferencií spotrebiteľa, ktorý si dalo vypracovať Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, a o ktorom informovala ministerka Matečná, pre väčšinu občanov Slovenska sa už aj u nás na prvé miesto dostala otázka kvality, na druhom mieste je pôvod tovaru a až na treťom ostala samotná cena. Domáce výrobky sú zároveň vnímané ako tie kvalitnejšie. Preto sa miestne potraviny a ich použitie v gastronómii stávajú viac vyhľadávanými. Dokonca dopyt po nich je väčší ako ich aktuálna ponuka. Na zmenu preferencií zareagovali aj veľké obchodné reťazce, ktoré sa tiež rozhodli miestnym výrobkom a produktom otvoriť svoj priestor. Aj keď zložité a tvrdé podmienky reťazcov sa určite nestanú štartérom regionálneho trhu.
V normálnom štáte podporujúcom podnikanie by nerovnováhu trhu vyriešil trh samotný. Na Slovensku je však šanca, že na veľký dopyt flexibilne zareagujú noví miestni výrobcovia minimálna. Bránia tomu brzdiace pravidlá a zákony. Problémom je aj umiestnenie miestnych výrobkov na regionálnom trhu, a preto sa veľká časť z nich distribuuje na čierno.
O dôvodoch brzdiacich podnikanie sa hovorí už dlho. Oblasť potravinárskeho priemyslu však limitujú ďalšie rôzne špeciálne normy a požiadavky. Všetko nahráva pocitu, že si ich ešte pred dvadsiatimi rokmi presadili nadnárodné spoločnosti, aby odstránili prípadnú domácu konkurenciu. Naše zákony napríklad nerozlišujú medzi veľkovýrobou a malovýrobou určenou pre miestny trh. Veľká väčšina domácich výrobkov sa tak nemôže legálne dostať ani do miestnej gastronómie. Rovnako je zle nastavený systém dotácii v poľnohospodárstve, ktorý nepodporuje živočíšnu výrobu a ani pestovanie náročnejších plodín. Máme nedostatok vlastného mäsa i mnohých plodín, ktoré sme pred dvadsiatimi rokmi vyvážali. Následné komplikované pravidlá pre ich vlastné spracovanie, sme už spomínali.
Pokiaľ sa dnes v rámci regionálneho trhu niečo podarí vyrobiť, tak sa to predáva v pár farmárskych obchodoch, či na miestnom trhovisku. Osamotený malý výrobca nie je partnerom ani maloobchodu, nie veľkoobchodu. Chýbajú nám spoločné výkupne či sklady, ktoré by zabezpečovali marketing a distribúciu. Niekde ich prevádzkujú obchodné komory, niekde samosprávy, niekde verejné partnerstvá s podnikateľmi, no všade pre ne štát vytvára priestor. Regionálne výrobky sa nedokážu dostať ani do verejných jedální. Brzdí to systém povinných verejných súťaží, kde stále jediným kritériom musí byť cena a podmienka regionálneho pôvodu je diskriminačná. Pritom vo verejných jedálňach sa denne stravuje okolo milióna ľudí, od žiakov a pacientov až po úradníkov. Predaj regionálnych výrobkov a produktov verejným jedálňam by na naštartovanie regionálneho trhu stačilo.
Pre naštartovanie regionálnych trhov však nič podstatné neurobili ani vyššie územné celky. Správajú sa ako údržbári zvereného majetku a nie ako aktéri regionálneho rozvoja. Mohli byť aktívnejší vo vytváraní regionálnych značiek, mohli byť aktívnejší pri podporovaní či organizovaní trhov s regionálnymi výrobkami. Mohli aktívnejšie vstúpiť do vzniku verejných partnerstiev spravujúcich regionálne výkupne či sklady. Mohli podporovať spájanie regionálnych produktov a výrobkov s cestovným ruchom. A dokonca mohli vytvoriť podporné programy pre stimuláciu vzniku regionálnych obchodov.
Či si to vládni predstavitelia uvedomujú alebo nie, tlak po regionálnych trhoch bude rásť.Ich naštartovanie nielen vyhovie rastúcemu dopytu po regionálnych výrobkoch ale stanú sa významným nástrojom regionálneho rozvoja. A to aj v regiónoch, v ktorých doteraz ani jedna vláda nedokázala zastaviť ich zaostávanie. Regionálne trhy najlepšie rozumejú špecifikám miestnej ekonomiky, najlepšie dokážu prispôsobiť podnikateľské aktivity miestnym možnostiam.