Na začiatok tejto úvahy skúsim pripomenúť niekoľko nepríjemných podobizní a súvislostí dnešnej krízy s Veľkou hospodárskou krízou tridsiatych rokov 20.storočia.Napriek dodnes trvajúcim diskusiam o príčinach vzniku tejto krízy sa odborníci zhodli aspoň v tom, že prvým krokom bol pád finančnej burzy v roku 1929 a následne finančníctva ako takého. Síce pozadie tohto pádu bolo trochu iné, malo však s dnešnou finančnou krízou minimálne jedného spoločného menovateľa, a to ľudskú chamtivosť a bezohľadnosť. Aj vtedy ustúpili v honbe za majetkom bokom morálne a etické zásady, rúcali sa staré hodnoty, spoločnosť tomu včas nevenovala náležitú pozornosť a potom si s tým už nik nevedel poradiť. Napríklad na burze s dobytkom prebiehali aktivity typu "investovanie pre každého". Jednoduchý človek investoval 100 dolárov do akcií, kde 10 USD mal svojich, 90 si požičal od ochotných maklérov, kým stihol zohnať dlžných 90 USD + úrok, už mali jeho akcie hodnotu 200 USD. Toto dnes voláme pyramídová hra a je jedno, či ju organizuje George Bush v kampani "vlastný dom a auto pre každého Američana" na prelome roku 2000 alebo Horizont a Drukos pod pláštikom nereálnych 36% výnosov. Rozdiel bol v tom, že vtedy si ekonómovia a politici mysleli, že stačí emitovať nové peniaze, a je pokoj. Spustili však lavínu inflácie a situáciu úplne zneprehľadnili. Dnes, súc poučené minulosťou, sa to inštitúcie snažili dlho kamuflovať derivátmi akcií a rôznymi inými bublinami typu "investuj svoj zajtrajší zisk už dnes" , a dosiahli v porovnateľnom čase podobný výsledok. Pozor, v oboch prípadoch v tom finančníci neboli sami! Síce čo najnenápadnejšie, ale o to vehementnejšie s nimi spolupracovali politici a politické strany jedno akej farby, v záujme zachovania si vlastnej moci. A tu niekde asi začína aj postupný morálny rozklad. Politici a štáty sa snažili vstupovať do vývoja trhu neohrabaným spôsobom, čo v konečnom dôsledku znásobilo účinky a trvanie krízy.Česko-Slovensko ako jedna z najrozvinutejších ekonomík sveta bola tak ako dnes exportne orientovaná a kríza najmä vďaka vtedy rozvinutému ťažkému priemyslu sa ho veľmi dotkla. Kým v roku 1923 bolo 441.000 nezamestnaných, vo februári 1933 ich už bolo 920.000. V snahe vyriešiť a ukončiť finančnú krízu a jej dopad na hospodárstvo, vlády začali preferovať priveľké štátne výdaje do verejných prác a projektov, zvyšovali sa dotácie do poľnohospodárstva s garanciou výkupných cien, regulovali sa ceny trhových produktov bez ohľadu na ponuku a dopyt, tlačilo sa cez odbory na zvyšovanie miezd pracovníkov a to samozrejme bez ohľadu na infláciu a zadlžovanie štátov.A výsledok ? V r.1932 nezamestnanosť v USA stúpla zo 6 na 26%,vysoká miera inflácie sa nezastavila a nakoniec sa to muselo riešiť dramatickým nárastom zdanenia obyvateľstva aj firiem.Sú vám niektoré riešenia povedomé? Už ste ich počuli ? Áno, mate pravdu, v rôzne modifikovanej podobe ich denno denne počujete z médií od našich zlatých súdruhov.Aj vtedy, aj dnes pred nás predstupujú tzv.hovorcovia ľudu a tvrdia, že za všetko môže kapitalizmus a neoliberalizmus. Vtedy sa vytvorila živná pôda pre sociálnych nacionalistov na strane jednej a komunistov na strane druhej. Boli v konečnom dôsledku rovnakí, čo sa ukázalo v 2.Svetovej vojne a následne vo vývoji sveta po nej. Obrovský historický omyl,slepá ulička , zaplatený miliónmi životov. Dnes predstavitelia podobného druhu vykrikujú a ponúkajú podobné riešenia, ako je silný štát, regulácia všetkého včítane individuálnych a podnikateľských slobôd, nerovnosť majetku,zadlžovanie v mene budúceho rozvoja, nereálne sľuby v oblasti sociálnych istôt. Vyhovárajú sa na zlé zahraničie a krízu ako importný artikel.To isté zahraničie, ktoré je vítané, keď nás má ochrániť pred nepriateľom alebo prideliť štedrú subvenciu či pôžičku z rôznych fondov. Sme si istí, že aj my so stavom našich spoločenských vzťahov a súvislostí, sme neprispeli svojou troškou do spoločného kotla, v ktorom sa táto kríza pripravovala a varila ? Môžu ponúknuť východiská politici, ktorí chcú napríklad prijať trestnoprávnu zodpovednosť firiem bez toho, aby podobnú zodpovednosť prijali aj pre seba ? A na záver ešte nadčasový citát pre oživenie si histórie a poučenie sa z nej, ktorý možno naznačuje aj tú jedinú a možno celkom jednoduchú cestu z krízy, ktorú však asi budú musieť realizovať noví, ideologicky nezaťažení ľudia a z nich vzišlí politickí predstavitelia. Prelom hospodárskej krízy. Neverím v žiadne prelomy samy o sebe. To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza je iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok. V našej krajine je veľa ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok možno sanovať peniazmi.Hrozím sa dôsledkom tohto omylu.V postavení, v ktorom sa nachádzame, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie.Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom,k práci a k verejnému majetku.Nepodporovať bankrotárov,nerobiť dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič,nevydierať pracujúcich.Tomáš Baťa, 1932
