Odhliadnuc od skutočnosti, že tento bezpochyby, čo sa týka programu a etiky v politike, náročnejší typ voliča, zrejme spokojný nebude nikdy, nechceným faktom daného stavu ostáva pretrvávajúca teória o delení politickej scény na pravicu a ľavicu. Čiže vylučovacou metódou platí, že ak nie ste ľavica, čiže člen alebo volič Smeru, ste automaticky pravica.
Keď sa niektoré strany pokúšali spojiť ( napr.Nova – SKOK; OĽaNO – Nova; Híd – OKS), odpoveďou bola averzia voči spájaniu sa z ideologických či zištných dôvodov. Keď sa najmä nové alebo menšie strany zase pokúšajú kandidovať samostatne (SKOK; TIP; Šanca) , na stole je podozrievanie z rozbíjania pravice a tým podpora Smeru.
Všetko by to bolo menej podstatné, keby sa armáda zvaná Smer medzičasom za 4 roky neetablovala vo verejnej a štátnej správe takým spôsobom, že dnes bez pečiatky nominanta alebo člena štátostrany nielen že môžete prísť o zamestnanie, ale veru ani nepristavíte kúpeľňu alebo ...??
Predstavitelia vládnej strany poohýbali zákony aj morálku,a zabrali všetok verejný mediálny priestor natoľko nevídaným spôsobom, že dnes už ani nemá význam prelaďovať slovensky hovoriace televízne alebo rozhlasové kanály či triediť tlač, zdvíhať zrak pri šoférovaní mimo zorného poľa vozovky, pokúšať sa o akékoľvek autonómne konanie či myslenie bez požehnania vševedúcich.
A to všetko čerstvo poistené novelou trestného poriadku, ktorá bola dnes prijatá pod zámienkou umelo vyvolaného a živeného strachu z tlaku u nás neexistujúcej migračnej vlny a relatívne minimálnej hrozby terorizmu , a ktorá nás z hľadiska občianskych práv vracia hlboko do čias pred rokom 89.
Takže milý volič tzv.pravicových strán, čo budeš teraz robiť, čo vyžadovať ? Budeme sa aj naďalej prekárať v nepodstatných detailoch ? Budeme v tejto hraničnej situácií naďalej veriť v sociálne istoty a kuratelu štátu, ktorý vedú ľudia bez škrupulí, mnoho krát s kriminálnym pozadím ? Budeme sa ešte spoliehať na prieskumy verejnej mienky, ktoré fabrikujú agentúry finančne fedrované z kruhov blízkych vládnej garnitúre ? Budeme naďalej nekriticky konzumovať bulvárny odpad, jednofarebné politologické úvahy a diskusie politikov vedené starostlivo vybratými redaktormi, ktorých jediným profesionálnym cieľom je dožiť sa v zdraví debaty nasledujúcej ?
Alebo sa predsa len pozrieme na alternatívy, programy novších strán, na konkrétnych kandidujúcich ľudí a ich príbehy a činy, odosobníme sa od nánosu ideológií a žabomyších svárov a v záujme záchrany základných občianskych hodnôt tohto štátu, o ktorý sme sa tak dlho usilovali, prekonáme odpor k nepopulárnym politikom ako takým a dáme dôveru a príležitosť novým a tým, ktorí doteraz aspoň nesklamali ?
