Podchod na Trnavskom mýte bol daný do užívania verejnosti v r.1974 a bola to na tú dobu veľká sláva. Svojmu poslaniu slúžil relatívne v dobrom stave do prelomu 80 až 90 tych rokov, potom sa začala prejavovať amortizácia ale aj neblahý vplyv novej doby, aby sa postupne premenil na hanbu a jednu z vitrín nekultúrnosti nášho mesta. Počas obdobia 40 rokov neprešiel jedinou skutočnou generálnou opravou, nebolo doň s výnimkou zopár drobných údržbársko – skrášľovacích počinov investované ani euro.V posledných štyroch rokoch síce investovalo mesto do opravy a repasácie pohyblivých schodov menšiu čiastku peňazí, ale efektívnosť takto vynaložených prostriedkov bola na úrovni asi ako keď pri zasypávaní hrobu dáte o dve lopaty hliny do jamy naviac....
A to sa prosím črtali určité možnosti, ako situáciu riešiť, ostali však v štádiu pokusu a keď, tak akurát devalvovali úprimnosť snahy niečo so stavom podchodu urobiť na obyčajnú potemkinovskú paródiu.
Potemkinovská dedina č.1 :
Píše sa rok 2011, podchod je doslova smetisko a stoka, blížiace sa MS v hokeji predznamenávajú poriadnu blamáž. V apríli na poslednú chvíľu dá mesto podchod vyčistiť a dezinfikovať, a dohodne so zástupcami grafity lacnú kamufláž na prekrytie problému. Aj na základe týchto skúseností sa MČ Nové Mesto v júni 2011 pokúsila získať podchod od MZ do vlastnej správy, neúspešne. Jednou z perličiek zdôvodnenia je aj nepochopiteľné znenie vlastníckych paragrafov v našom zákonníku :
„ V zmysle § 6 zákona č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv v platnom znení sa v katastri síce evidujú stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré sú podzemnými stavbami, a to v miestach ich prienikov so zemským povrchom, avšak podchod ako celok nemožno do katastra zapísať“
Takže zjednodušene vzaté, žiadny problém v podchode ani nie je, pretože on de jure nemá ani majiteľa, poťažmo on vlastne možno ani neexistuje !!!
Potemkinovská dedina č.2 :
Pri projektovaní OC Centrál bolo možné investora zaviazať prepojením podchodu Trnavské mýto s investičným zámerom, prípadne jeho prevádzkovaním, ale... Všade vo vyspelých krajinách, kde sa citlivo hodnotí „spoločenská zodpovednosť“ popredných firiem CSR (Corporate Social Responsibility), ktorou popredný mobilný operátor v SR určite je, by bol jeho prístup k občanom mesta, v ktorom pôsobí významná časť jeho nehnuteľností, škandálózna. U nás stačí, keď v marci 2013 jeho nadácia prelepí steny, ktoré sú samozrejme medzitým znovu v dezolátnom stave, akýmisi portrétmi, a ešte si pri tom spraví skrytú reklamu vo verejných priestoroch grátis. A rekonštrukcia je na svete...
Často sme my obyvatelia Bratislavy vyzývaní a poučovaní kompetentnými, že nemáme vzťah k verejnému majetku mesta, že máme za jeho udržiavanie spoluzodpovednosť a podobné nezmyselné apely kladúce do protiváhy pozície my a oni. Ale veď aj vraždiť sa nemá a je jasné, že absolútna väčšina ľudí podľa toho aj koná, napriek tomu vraždy sú...Takže nabádanie k spoluzodpovednosti je síce milá vec, ale celkom pragmaticky, ja platím dane a očakávam za to od správcu dane nejaký servis. A keď nie je schopný dať do poriadku jeden podchod a potom ustrážiť za cenu tvrdých reštriktívnych opatrení (kamery, mreže, stála poriadková služba) jeho bezproblémovú prevádzku, tak sa oprávnene pýtam, kto a ako to manažuje.
