Hovorí sa, že mesto je iba odrazom jeho obyvateľov, no v prípade Bratislavy je to rozporuplné. Na jednu stranu môžu za to čo si zvolia a nechajú sa oklamať, ale na tú druhú ide vždy o mačku vo vreci. Charakter jednotlivých politikov sa dá spoznať jedine tak, že im umožníte byť pri koryte. Takto je to aj v prípade Iva Nesrovnala.
Nielen však u neho. Viacero starostov a komunálnych politikov nám dennodenne svojou „prácou“ dokazujú, ako veľmi sa im podarilo nás oklamať. No a najviac sa smejú tí čo sú napriek svojím škandálom opakovane volení, napr. Bajan. Zvyšovanie daní, zrušenie zliav pre držiteľov ZŤP, problémy s parkovaním, politické dohody a mnoho ďalšieho sú jasným dôkazom, že nami volení zástupcovia nie sú schopní poučiť sa s chýb a robiť reálne veci pre ľudí. Miesto toho sa snažia zakryť nám oči spôsobom natoľko príjemným, akým je päsť na oko. Občasné čistenie mesta od grafitov, veľké reči o zlepšení situácie v meste, rušenie príjmotvorných faktorov, ako napr. herne (miesto regulácie).
Niektorí poslanci sa pritom snažia za každú cenu zaujať a hrajú sa na aktivistov. Neprinášajú alternatívne riešenia a iba sa snažia bojovať proti vedeniu mestskej časti, mesta za každú cenu. Dobrým príkladom je riešenie tepla v Starom Meste. No určite sa toho nájde viac. Jedinou výhodou je, že sú zastupiteľstva verejné a vďaka tomu sa môžu vyjadriť aj bežný obyvatelia. To posúva hranice do takej miery, že sa ľudia stávajú kontrolórmi svojich zástupcov. No i tak majú hlavné slovo poslanci, starostovia a primátor. A keď sa voľby opakujú a Bratislava sa prepadá čoraz do väčšieho dna asi to tak má byť. Zrejme sme radi, keď to tak je, pretože máme radi nadávanie na hocijakých pohlavárov.
Dokým sa teda nezmení náš prístup k voľbám nemôžeme očakávať, že sa niečo zmení.
