Je to aj Naše Slovensko!

Základňa tzv. neonacistov predstavuje podľa odhadov polície asi 200-členné tvrdé jadro a približne 3000 sympatizantov. Toľko by na získanie zákonnej podpory na založenie stany nestačilo. Ale treba rátať aj s resentimentom veľkej časti obyvateľstva, ktoré podľa experta na pravicový extrémizmus Mateja Pavlíka tieto aktivity potichu podporuje a súhlasí s nimi. Náladu v spoločnosti možno prirovnať k oslabenej imunite: "(Extrémisti) prichádzajú do nezdravého myšlienkového prostredia, ktoré voči nim nie je rezistentné," tvrdí sociologička Zuzana Kusá.

Aby nenechali nikoho na pochybách, stanovy hnutia jasne deklarujú iniciatívu na zrušenie prezidentského úradu a zásadnú zmenu parlamentnej demokracie. S takpovediac mytologickou dichotómiou právé/ľavé to však v prípade „národného socializmu" (pojem značne rozporný, takmer contradictorio in adjecto) vôbec nei je jednoduché. Pravicovo-liberálnou by sme mohli nazvať agendu za rovnú, 15%-nú (čiže oproti dnešku značne nižšiu) daň alebo pracovnú legislatívu motivujúcu nájsť si zamestnanie. Naopak, hodnoty ako ochrana životného prostredia (najmä asi čistota pred vlastným domom, čo je tak veľmi v protiklade s životným štýlom niektorých zložiek obyvateľstva) či ... patria skôr k ľavicovému zmýšľaniu. Krajne populistická a v oficálnej politicky korektnej agende parlamentných strán úplne zatratenú tému predstavuje izolacionizmus (vystúpenie z NATO) a politika ekonomickej sebestačnosti (v ére globalizácie a nadnárodných koncernov síce príťažlivá ale veľmi naivná revizionistická vízia). A požiadavka stopnúť rozvojovú pomoc krajinám tretieho sveta, tá už stojí mimo akejkoľvek serióznej politiky a vôbec humanity.

Ako poznamenala Zuzana Kusá, podobným subjektom sa darí v situácii, keď artikulujú problémy a témy obchádzané oficiálnym establišmentom. O zrušení alebo aspoň obmedzení poslaneckej imunity či šetrní v štátnej správe sa neplodne diskutuje už roky. No oveľa väčším problémom, ktorý reflektujú aj naši susedia z V4, kde sa pravicový extrémizmus v poslednej dobe poriadne rozmohol, sú ustavičné kauzy a korupčné škandály otriasajúce politickou scénou. Práve tie sú podhubím pre extrémizmus a morálnym hazardom, vytvárajúcim v spoločnosti nebezpečný precedens. Nuž a ak veci zájdu priďaleko, občan nadobudne pocit, že demokratickými metódami si nepomôže.

V Maďarsku zabili 8 a zranili ďalších 49 Rómov. Česko zažilo v apríli založenie požiaru domu vo Vítkove na Opavsku, pri ktorom takmer zhorelo 2-ročné dievčatko a pochod v Litvínovskom „gete" Janov, kam Rómov systematicky sťahujú realitné kancelárie. Na Slovensku Šarišské Michaľany, Prešov a najnovšie Krompachy. Zdá sa, že protestov pribúda (podľa ministra vnútra Kaliňáka aj zásluhou médií) a napätie eskaluje.

Bolo by hlúpe tvrdiť, že nenávisť voči jednej zložke obyvateľstva je u týchto ľudí len zástupným cieľom na vybitie sociálnej frustrácie (je známe, že príslušníci hnutia skinheads obvykle pochádzajú z „poctivo pracujúcich" robotníckych rodín). Je fakt, že rómska populácia sa vyznačuje vo viacerých oblastiach motiváciou nezlúčiteľnou s hodnotami oficiálnej spoločnosti. No takisto je fakt, že väčšina spoločnosti s ňou priamo problém nemá, len sa necháva ovplyvniť rečníckou demagógiou veľkohubých politikárov. Tým parlamentným hľadí na prsty Európska únia, no undergroundoví si môžu rečniť koľko chcú. To tým prvým vyhovuje, lebo do verejného rybníka sa tak púšťajú červené slede na odvrátenie pozornosti od ich kšeftov. Napríklad taká rozšírená téza, že Rómovia extrémne zaťažujú sociálny systém. Individuálne ho zneužívajú, to áno, ale prídavky na deti a dávky v hmotnej núdzi sú jediné, čo od štátu dostanú - teda okrem nesystematickej pomoci vo forme bytov a podobne, ktoré majú zlepšiť obrázok pre zahraničie, ale v skutočnosti sú len tŕňom v oku zvyšku obyvateľstva. V rozpočte takáto pomoc tvorí minimum (asi 1,5%, všetky sociálne dávky vrátane tých v nezamestnanosti, ktoré sa Rómov prevažne netýkajú, pre všekých občanov - nielen Rómov, tvoria asi 367 mil. eur, čo je okolo 2,6%), no aj tak ostatní „neprivilegovaní", ktorým nikto nič nedotuje, pociťujú negatívne emócie. Problém nie je ani tak ekonomický ako kultúrny. Kým totiž bude väčšina Rómov nezamestnateľných, okrádanie gádžov pre nich znamená legitímnu kariéru. Politicky má však tento stav jednu príčinu - nezáujem vládnych strán vážne sa zaoberať problémom a systematicky ho riešiť - veď by im to mohlo ešte viac uškodiť u voličov trpiacich komplexom pozitívnej diskriminácie. A takých je na Slovensku zrejme väčšina. Ani nemusia byť sympatizantmi nejakých vyholených hláv.

Najvtipnejšia na celej ideológii neznášanlivého nacionalizmu je jeho vnútorná protrečivosť. To, čo majú jeho stúpenci na rôznych stranách hranice spoločné (flagrantný príklad: Slovensko vs. Maďarsko), teda vieru v etnickú čistotu, ich paradoxne stavia proti sebe. Pri pohľade na estetiku pochodujúcich gárd oblečených do uniforiem pripomínajúcich SS by sa zdalo, že si môžu ruky podať, ale pešiaci z Maďarských gárd Jobbik-u asi s Pospolitosťou spoločnú reč nenájdu, hoci v Michaľanoch ich údajne podporili. A pritom filozofiu majú rovnakú! To je jeden z dôvodov, prečo nacizmus na rozdiel napríklad od komunizmu nemal dlhý život - ideová konzistentnosť narazila na obmedzenia svojej výlučnosti a nebolo ju možné zovšeobecniť. Podobne islamskí radikáli vyznávajú rovnaké kultúrne hodnoty ako tábor amerického neocon-u, ktorý sa s nimi pustil do vojny. Ani ľavicoví anarchisti a neonacisti sa nemilujú preto, že by mali práve protiľahlé názory (ich antisemitizmus je povážlivo podobný), ale preto, že si politicky konkurujú. A na jednom smetisku dvaja kohúti... Keby to u nás nevyzeralo ako na smetisku ale skôr ako v zhruba štandardnej demokracii, tí kohúti by sa tu nebili. Nikto by si na nich nestavil.