Situácia číslo 1
Plný autobus ľudí, premávka ako v bežný pracovný deň v hlavnom meste. Šofér „myšičkuje" ako s osobákom, pri uchu mobil, vykecáva.. Pani v stredných rokoch ho slušne poprosí, aby svoju pozornosť venoval výlučne jazde. Nasleduje drzá až agresívna reakcia, urážky, výsmech.. "Čo vás je do toho!?, mám už toľko a toľko najazdené, viem čo si môžem dovoliť.., pokojne sa sťažujte - nech ma vyhodia, za tie peniaze im to aj tak nikto robiť nebude.." Spolucestujúci? Väčšina pozerá von oknom, nie sú prítomní. Tí, čo reagujú, chápu situáciu po svojom.. Útočia na dotyčnú pani, ktorá sa snažila hovoriť aj v ich mene resp., bránila aj ich bezpečnosť. „Nabudúce choďte taxíkom", radí jedna z nich..Odpoveď na moju sťažnosť - po prešetrení - bola: „U vodiča nebolo zistené žiadne previnenie." Ako dôkaz slúžil výpis hovorov od operátora. Nekomentujem..
Situácia číslo 2
Slečna s barlami a nie celkom „sviežim" pohľadom slovne útočí na vodiča, že ju pricvakol pri nastupovaní - zadnými dverami. Kričí až huláka a spomína i predošlé skúsenosti. Mladý šofér, sa celkom pokojne a prekvapivo slušne snaží o pochopenie výčitiek. Rozumná komunikácia nenašla odozvu, tak zavolaním dispečera ponúka riešenie.. Začína reagovať okolie. Jedna pani dementuje „postihnutej" obvinenia - ako odpoveď dostáva vulgárne premenovanie. V predných dverách sa zrazu objavuje agresívny feťáčik s vyhrážkou, že ak sa autobus nepohne, vysvetlí to vodičovi ručne. Že to myslí vážne dokazuje vyrazením vodičovho mobilu z ruky - displej dodisplejoval.. Začínajú sa ozývať aj prítomní - ponáhľajú sa domov.. Nech sa to rieši za jazdy. Originálne..
Vystupujeme z autobusu a čakáme na dispečera. Feťáčik prechádza k činom a napáda vodiča. Jeho kompanier zblízka kontroluje situáciu. Vyzerá to 1:2 v neprospech šoféra. Ruksak z môjho ramena na polceste k zemi, v prípade potreby som odhodlaný sily vyrovnať. Jedným okom sledujem vodičovu obranu, druhým hľadám spomedzi cestujúcich aspoň jedného, ktorý nemá prudko naponáhlo domov.. Márne. Všetci už nastúpení v ďalšom spoji.
Prichádza dispečer, volá policajtov, feťáčik mizne.. Rovnako autobus so všetkými „svedkami". Zostávam sám ochotný svedčiť. Jediný. Policajtom aj dispečerovi diktujem údaje, vodič ďakuje a píše si moje číslo. Budem čakať na doriešenie celej záležitosti.
Dve ponaučenia: Nie každý bratislavský MHD vodič je hňup bez schopnosti slušnej komunikácie.. Spoľahnúť sa na podporu zainteresovanej Slovače , v konfrontácií s debilom, je omylom..






