„Plat mi to nezvýši, či vyhrá ten, či onen.. Kašlem na to, nevolím..“ reakcia známeho na moju otázku ohľadom volieb. „Je mi to úplne jedno, či tam bude Iveta, či Ivan..“ odpoveď známej na tú istú otázku.. Jedno?? Nechápem, neverím..
Účasť v prvom kole bola – z môjho pohľadu – extrémne nízka a druhé túto mizériu len potvrdí..Ľahostajnosť v tomto prípade mi príde zvrátená a nebezpečná. Ak si taký dav nedokáže vážiť slobodu a demokraciu, nezaslúži si ju. A keď ju raz stratí, veľmi ťažko a draho sa ju bude snažiť získať späť.
Zaujímavé by bolo urobiť prieskum s otázkou: Čomu ste dali prednosť, keď ste neboli voliť? Rád by som vedel, aké priority má občan nevolič. Pekné auto, pekný dom, pekné šaty... Deti, ktoré môžu svoju budúcnosť trpieť v neslobode, mu na um neprídu. Škoda..
Tieto voľby boli a sú vzácne aj tým, že je výber. Každý si mohol vybrať spomedzi kandidátov toho, ktorý mu najviac vyhovuje. Škála bola pestrá. O to viac nerozumiem tej účasti. Je nebezpečné, keď nepovieme stop ľuďom ako Gašparovič. Je nebezpečné, keď sa kandidát na prezidenta nedištancuje od primitívnych nacionalistov zo SNS. Je nebezpečné, keď takýto extrémisti dostanú vo voľbách hlasy. Je nebezpečné, že tie hlasy majú od nás. A medzi nami je množstvo takých, ktorým je to jedno.
Sobota bude krásna. Počasie konečne jarné, upratovanie môže počkať. Je mi ľúto nedele. Tú pokazia výsledky. Stratil som nádej. Myslím, že sa u nás nič nezmení. Vďaka nám. Je mi z nás zle..






