Držiaky na bicykle sú perfektné. Sú ale v bežnom vozni čo znamená, že k nim majú prístup všetci cestujúci. To vysvetľuje dobrú radu milej pani. Keďže dnes aj malé bicykle majú nemalú cenu, ostáva jediné - držať sa odporúčania a bicykel strážiť. To znamená, minimálne na každej stanici vstať, opustiť veci v kupé a skontrolovať, či niekto „omylom" Váš bicykel nezobral.. Alebo zostať pri ňom a celú cestu stáť, prípadne sedieť na zemi. (hodilo by sa tam aspoň také malé výklopné sedadlo.. - dobrá rada pre ŽSR..) Rozložiť sa na zem nebol problém. Horšie to bolo so vzduchom. Okná neotvoriteľné, priestor v letných horúčavách neobývateľný.. K tomu nepoužiteľné WC a „umývarky", v ktorých voda tiekla zovšadiaľ.. Napriek tomu, zážitok cesty dostáva pozitívny nádych. A to, paradoxne, vďaka výluke vlakovej prepravy medzi Novou Baňou a Žarnovicou. ŽSR zabezpečila autobusy, ktoré všetkých cestujúcich spomenutý úsek prepravili.. Velice milené bolo, že na vzniknuté meškanie „myslel" aj prípoj vo Zvolene. Ozaj nečakané a hodné pochvaly..
Cestou späť, pripravení na štvorhodinovú cestu v perfektných podmienkach, krátime chvíľu hrou „Hádaj na čo myslím..?" Ak máte inteligentnú a vtipnú dcéru, je to zábavné.. Najväčšiu srandu sme ale zažili vďaka sprievodkyni. Privítala nás slušne a milo: „Pristupovali!?", opečiatkovala lístky a bez slova zmizla. Bez slova, ale nie potichu. Kľučku na dverách totiž použila iba pri otváraní.. Za sebou ich prudko zabuchla, čo bolo ozaj dobre počuť. Obzvlášť my, čo sme pri nich sedeli - by sme mali dobrý výhľad do chodbičky na bicykel.. Po druhom tresknutí bolo jasné, že to nebola náhoda. Odvtedy, vždy keď sa blížila, som - sme zakričali „uši!!" a obidvaja sme si ich rukami zakryli. Slečna nás ani raz nesklamala.. Svoje „zatváranie" nezmenila aj keď postrehla, že nám tým poskytuje zábavu.
Bolo to asi prvýkrát, čo mi nemilá a neslušná ženská nevadila...
