Portrét zimnej lásky

Spadli sme vekom do najlepšieho vína,

keď vábila nás túžba hebkej predstavy.

Chlapec si ešte bol, no chlapsky zvedavý...

...Oblaky dotykov z letného kina...

Odrazy spomienok však zlejú sa časom,

v závetrí jesene prikryjú listami.

Prestanú vravieť si nežnými božstvami,

matne sa ohlásia vzdialeným hlasom.

A keď nám na oči spadne prvý mráz,

keď telo zakryjú vlasy biele sťa sneh,

sprevádzať budeš ma na druhý breh,

mrznúce okná vyjavia tvoj obraz zas.