Vie, že pre úplnosť zrenia musí nechať ísť to, čo miluje najviac - svoje dieťa. Nakoniec neexistovalo miesto, ktoré by sa
mi do srdca zapísalo viac, ako jeden malebný kraj s rodičovským domom.Táto báseň je venovaná
mojím drahým rodičom, ktorí mi dovolili žiť bez nich...
Na svete je jeden kraj,
kde ruky matkine
zasiali navždy
túžbu po objatí.
Do chrbta vrazili dve krídla,
ústa prikázali: leť!
A keď ráz múdrosť nájdeš,
láska dozrie pokojom,
nezabudni:
Vráť sa späť!
a pochovaj naše kosti
a zostaň žiť v mieri,
cnosti...