Písmo:
A-
|
A+
V duchu tíšim svoje rany,
miesim smiech s dažďom .
Na nočných uliciach sprevádzam básnikov,
aj tých, čo by nimi chceli byť.
Nik mi nie je dosť drahý….
Zatvorím si teda svet
do slnečných strání
tam,
kde to volám doma ,
zelenie sa tráva po celý rok.
Len moje telo akosi šúpolí,
aj ruky zošúvereli...
začína koniec
a predsa
tam,
kde to volám doma
opať sa rodím a rastiem
v divokej kráse lesov.
(Ale nie je krásna sebosťou a vlnobytím stromov,
lež tým, čo cítim , keď sa na ňu pozerám...)
