Nikto z nás sa nenarodil len ako introvert, alebo extrovert, ale sme v rôznom pomere kombináciou týchto vlastností.
Fakt je, že svet fandí extrovertom. Extroverti si mladosť užívajú na plno, a potrebujú veľa adrenalínu na to, aby uspokojili svoj potenciál. Keďže majú široké pole záberu, vedia vnímať a formulovať závery a tom v istom čase.Sú rýchli, pohotoví, netrpezliví. Väčšinou nerozumejú ľudom, ktorý potrebujú viac času na premyslenie a formovanie svojich myšlienok a záverov, sú mlčanlivý a nevyjadrujú svoje názory a pokladajú ich za menejcenných až slabších jedincov.V skutočnosti nerozumejú, že títo ĺudia, podrobujú všetko, vrátane seba, oveĺa väčšej a zdĺhavejšej analýze.Kým navonok sú tolerantní a odpúšťajúci, voči sebe sú až nemiestne kritickí. Nie preto, že by sa im to páčilo a vybrali si takú formu existencie, ale preto, že sú jednoducho takí.
Zrejúci introvert má hlboký a bohatý vnútorný svet.Nevadí mu samota, dokonca ju vyhľadáva, aby dobil batérie a potrebuje veĺký osobný priestor a súkromie. Kým on sa spokojne hrá sám a stavia si svoj zámoček z lega, pani učiteĺka ho prinúti hrať sa s inými deťmi. A vtedy nadobudne pocit, že niečo nie je v poriadku, pretože ho to vyčerpáva. Cíti sa nekonformne a začína si uvedomovať svoju inakosť.Vďaka analýzam a času, ktorí im venuje, je kreatívny, odlišný, citlivý a hlboký, ale tým, že vníma svoju inakosť,pokladá sám seba za čudného a menejcenného. Zároveň sa prestáva mať rád, a odsúva samého seba na bok.Málokedy je autoritatívny a vyjadruje svoje názory, alebo sa zapája do spoločenského diania.
Nemá rád bezvýznamné konverzácie, len aby nejaká bola, alebo verbálne prejavy na adresu iných ľudí. Zároveň obdivuje tých, ktorí su odlišní, a sám seba pokladá akoby za hendikapovaného.
Takáto forma nesebalásky časom može vyústiť do komplikovanej osobnosti, uzkostí ale najmä , vnútornej neistoty. Introvert rád počúva a pozoruje,často sa vyjadruje v písomnom prejave lepšie ako verbálne, kým extrovert rád rozpráva a pohotovo reaguj a neustále potrebuje vonkajší svet na to, aby sa presvedčil o vlastnom lesku.
Introvert si naozaj a bez výčitiek začína svoj život užívať až v zrelej dospelosti, keď sa všetko spomalí, a on može bez obáv a bez výčitiek začínať vyberať svoje poznanie z vnútorného sveta. Extrovert naopak, má pocit, že všetko dobré a adrenalínové už bolo a tá lepšia, vzrušujúcejšia časť života, je za ním.
Tento článok som napísala len z jednoduchého dovôdu. Ak si ho prečíta ktokoľvek, kto sám seba pokladalza príliš komplikovaného,čudáka, samotára, prajem si aby si uvedomil, že nie je iný a ani sám...s najväčšou pravdepodnosťou je iba introvert. A svet bez introvertov by bol prázdny, pretože bez ich analytickej mysle, by nebola filozofia ani veda, a bez citlivých sŕdc ani umenie..:)
Buďte introverti, ale buďte hrdí introverti a nikdy za nehanbite za to, čo ste a nebojte sa vypýtať, čo potrebujete.