Existujú aj ľudia, ktorí nestrácajú. No občas sa cítime, akoby nas odložili do náleziska čudných
a nepotrebných vecí.
Niekedy trpí len ego, niekedy celý človek.
Život je bohužial nevyspytateľný. Nespadá pod naše predstavy a definície lásky. Psychický dopad
na človeka, ktorý stráca je veľký, ale je to individuálne vnímanie. To, čo je katastrofou pre
jedného, nemusí byť skutočným problémom pre iného. Hladiny emocionality človeka sa líšia,
a jeho prežívanie a bytie je tiež veľmi individuálne.
Takáto skúsenosť pripraví človeka na skutočnejšie a reálnejšie bytie, na silnejší postoj k
problémom. Takisto pretaví hodnoty a racionálne pomôže zvážiť si životné hodnoty a ich dôležitosť. Je úžasné byť pozorovateľom, no je bolestivé zúčastniť sa tejto scény v živote.
Tak ako každá minca má dve strany, aj táto má tú pozitívnu a negatívnu.
Pozitívna znamená naučiť sa prijať zodpovednosť
a vedieť precítiť nesebeckú lásku, ktorá prináša občas aj poníženie, je tiež skúškou
hraníc človeka, jeho trpezlivosti a tolerancie ale aj sebalásky.
Pre každého z nás je pripravená skúška,
ktorá v živote určí kto sme, aký sme a kam smerujeme.
Zo vzťahov, v ktorých panovala vypočítavosť, neláska, či len chvíľková zamilovanosť, alebo neznášanlivosť môže byť priateľstvo.
Zo skutočnej lásky by priateľstvo mohlo urobiť istú tyraniu. Skutočná láska sa nikdy nezmení na priateľstvo.
Zastávam názor, že takúto lásku človek zažije len raz, dvakrát za život. Vydoluje z neho najvznešenejšie
ale aj tie najhoršie pocity, zbaví ho nánosov a sebaurčí.
Existujú ľudia, ktorí nestrácajú. Občas sa cítime, ako silný a autonónmi ľudia, ktorí vedia,
čo potrebujú a čo milujú napriek tomu, že im to nepatrí, ale čo si vážia a zaróveň ľúbia sami seba.
A to aj vďaka týmto skúškam :)
