Tak to bolo aj tento rok, keď dav nadšencov otvoril týždňový maratón neutíchajúcej fiesty. Preplnené námestie Consistorial po zapálení rakety hrdo vztýčilo červené šatky k nebesám ako spomienku na domáceho patróna. Stovky fliaš šampanského vytryskli ako gejzír a hektolitre sangrie sa valili potokom.
Svätý Fermín a Pamplona patria k sebe ako flamenco k Španielsku. Lenže netreba zabúdať ani na Ernesta Hemingwaya, ktorý preslávil tento festival hlavne za veľkou mlákou. Ten sa tu prvýkrát objavil v roku 1924. Neskôr sa stihol ešte párkrát vrátiť a užiť si nefalšovanú fiestu. Dodnes o ňom kolujú viaceré historky, keď ho napríklad zbadali utekať polonahého von z hotela Perla. To nasvedčuje tomu, že život si vedel poriadne užiť.

To, čo sa však koná počas týchto dní v uliciach Pamplony, iba ťažko opísať. Ľudia sa zabávajú, cez mesto prechádzajú procesie, na pódiách sa predvádzajú zahraničné kapely, v baroch hrá muzika a večer rozžaruje oblohu trblietavý ohňostroj. Atmosféra, o akej sa vám môže len snívať.

Dôvod, prečo však prichádzajú do Pamplony toľkí návštevníci, je, že chcú zažiť nefalšovaný beh býkov Encierro. Ten sa koná od 7. do 14. júla každé ráno o 8. hodine. Encierro je v podstate spôsob premiestnenia býkov z ohrady do býčej arény, aby sa mohli večer predviesť v koride. Každodenný beh má podobný scenár, ale priebeh sa môže skomplikovať. Všetko sa začína odpálením dvoch rakiet, po ktorých vybehne stádo rozzúrených býkov na trať plnú odvážnych bežcov. Býky bežia ako o život. Berú doslova všetko, čo im stojí v ceste. Keď vstúpite do tohto ringu, nemusíte sa z neho vrátiť živý. Prvý úsek trate predstavuje úzky priestor, kde sa bežci uhýnajú býkom tisnúc sa k stene. Treba byť veľmi obratný, pretože riziko je naozaj vysoké. Najlepším priestorom, kde opustiť brány väzenia, je námestie Consistorial. Je to rozširujúca sa plocha ohradená drevenými zábranami, cez ktoré unikajú viacerí odvážlivci. Pre prípad, že by došlo k nejakej kolízii, polícia a záchranná služba majú oči permanentne na stopkách. Beh pokračuje uličkou Mercaderes až k rohu Estafeta, ktorý sa považuje za najnebezpečnejšiu časť viac ako 800-metrovej trate. Ostrá pravotočivá zákruta spôsobuje, že býky sa pošmyknú a zvyknú spadnúť. Často majú tendenciu otočiť sa o 180° a namieriť si to oproti bežiacemu davu. Vtedy nastáva kritická situácia, ktorá môže vyústiť do životunebezpečných momentov. Aj preto organizátori púšťajú z ohrady štyri voly, ktoré majú napomôcť dezorientovanému býkovi vrátiť sa do správneho smeru. Okrem toho sú na trati aj pastieri s dlhými palicami v rukách, ktorí poháňajú rútiace sa stádo a v prípade núdze usmerňujú zmäteného býka.

Celé divadlo trvá približne štyri minúty, ale niekedy sa trochu pretiahne. Preteky sa končia po tom, keď všetok dobytok vbehne do býčej arény a zavrie sa do klietky. Vtom sa odpáli 3. a po nej 4. raketa a Encierro je na konci. Všetci bežci na trati si zhlboka vydýchnu, pretože vedia, že nebezpečenstvo je zažehnané. Je to pre nich oslobodzujúci moment. Prežiť Encierro nie je dnes jednoduchou záležitosťou. Prekonať ho si vyžaduje výbornú dávku kondície a orientačný zmysel. Jediná chyba môže stáť veľa. Napríklad aj to, že sa už nevrátite domov, tak ako sa to už zopárkrát stalo.
